Díval sa na mňa. Nie tak sladko, aby som mohla dýchať dotyky roztopené na zábradlí. Nechajúc ich zapadnúť perami načiahol sa po tele. Rozpustené už nemohlo zvítaziť, len prešlapovať na mieste popálené svedomie. Chýbal mi z túžby po neprázdne, kde som nechcela mlčať osamote s krídlami nazvyš. Nehybná. Budím sa na tmu, čo je v mieste mojej bolesti. Len on zostal tak hlboko Tu. Blog 3 0 0 0 0 Komentuj