začínaš rozumieť
pomaly zažívaš to isté
pre čo som ťa pred rokom tak škaredo poslal do riti
pokyvuješ hlavou
a načúvaš tykaniu
ktoré za chvíľu vyhodí do vzduchu tvoj svet aj s jeho maskami
s hranicami
ktoré sme sa desili prekročiť

naše svedomia
sú pretkané chodbami
sú pretkané niťami
predsudkov a zhovievavostí ktoré držia po kope niečo čo sme nikdy nechceli

držia pokope priateľstvá v ktorých sme otrokmi
držia po kope ľudí ktorý spolu nevedia byť potichu
nevedia byť sami
a môžu sa akokolvek roztrhať a snažiť
všade len mriežky a poriadky
biele svetlo, produktivita a sex so štyrmi stenami
virtuálnymi mužmi, kozatými ženami
s priatelkou hrať poker
do stávky prirodzenosť a pokukovať po budúcnosti
vyjadrenej číslami

nechcel som zaostať
nedobehnem
už nie ste na dosah
a ja nelutujem
nelutujem a ďakujem
že pohlad späť mi nepôsobí bolesť
ďakujem že nelutujem svoje výstrely
a nelutujem zver ktorú privítala zem
ďakujem že tak rýchlo opúšťa ma hnev
ďakujem

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár