Oršuľa voniavala vanilkou. očierňujú vanilku, vravia, že vanilka je sentimentálna, ale vanilka nie je. vanilka je biela a studená ako ľad v mrazničke, je to ona.
rozprávala mi, ako sa na jediný večer udobrili.
-spýtala som sa jej, aké je znamenie.
reku, ryby.
vedela som to. obe sme ryby.
milovala som ryby, lebo boli rovnaké ako ja.
na ryby vytiahla spod vankúša fľašu a opili sme sa v komore čiernym absintom.
boli v ňom všetky hory tŕnistého a ambien ma potom večer v posteli objímala a vzdychala,

a chichúňala sa a potom ma začala bozkávať trpkými absintovými ústami. prekvapilo ma, že sme rovnako staré.
v polovici fľaše sa nahla celkom k môjmu uchu, prižmúrila oči a ako neslýchanú dôvernosť prezradila - voršuľa, ja som už opitá.
aj ja.
rehotali sme sa.
nadránom sa mi priznala, že ma pôvodne chcela otráviť strychnínom.

"ach. moja. ako ti len rozumiem."

to som jej povedala.
bola to vôbec posledná veta, čo som jej kedy stihla povedať, pretože na druhý deň sa vydala sa za medveďa

a spáchala samovraždu počas svadobnej noci.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár