keď zovšednejú nám nádychy
každodenných dní
v nich túžime
stále
chceme nájsť niečo, niekoho
akoby len na tých
stavať sa dal svet
Cez túžbu plačeme
výdychom zahmlí sa hneď
to málo
čo cez prsty vidíme
tak veľmi chceme mať všetko
keď strácami
seba
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár