Šli sme tými nekonečnými schodmi priamo do „Raja“. Z krásneho, svetlom a hodvábom preplneného miesta sa stalo tmavé, okultisticky a záhadne vyzerajúce miesto. Stáli tam upíry oblečení v čiernych habitoch s kapucňami na hlave. Neveriacky som pristúpila k „Diablovi“. Z ničoho nič zvrieskol „Smrť!“. Hrozná bolesť!!!! Spadla som do svojej kaluže krvi. No vtedy podišiel ku mne „Anjel“ a povedal „Teraz som tvojím stvoriteľom, Anjelom strážnym a budem aj ten ktorý ťa jedného dňa zbaví tvojho nekonečného života.“. Jeho krv chutila sladko, bola ale tak chladná, napila som sa a premohla ma únava. Keď som sa ráno prebudila, cítila som sa ako v rozprávke. Upíry sú si rovní a nie je medzi nimi žiaden rozdiel. Viac ako 100 upírov pri jednom stole, raňajky. „Idem sa pozrieť na svoju rodinu. Otec sa psychicky zrútil a náhle vážne ochorel, matka sa nedokáže postarať o celú domácnosť a o otca. „Len sa mi o moju najstaršiu dobre postaraj, lebo si ťa nájdem v pekle.“ Posledný krát som zovrela jeho ruku. Opustil nás. „Diabol“ ma zovrel v náručí tak silno. Určite vedel ako mi je. Musím ho mať pri sebe navždy!
Z ničoho nič vtrhol do izby brat. Keď zbadal otca, začal vrieskať ako najatý, nepríčetný človek. Pozrel na mňa, kto vedľa mňa stojí a začal po mne vyvreskovať. Že vraj otcova smrť bola moja vina, lebo keby som neodišla by sa mu toto nikdy nestalo. Napádal ešte aj mamu, že to dovolila. Nakoniec sa pustil aj do „Diabla“. No ten si zachoval chladnú hlavu. Konečne keď sa môj drahý braček Simon ukľudnil, odišiel z izby a treskol dverami. Odniesli otca a my sme chceli zakryť smútok, tak nás mama pozvala na obed. Počas obedu sme si pohovorili o mnohých veciach. Najviac ma pobavilo keď mi mama oznámila, že čo sa dozvedela o Johnovi. John mi zahýbal z nejakou čašníčkou. Nakoniec som urobila dobre. Jediná dobrá správa v takejto situácii. Mama si dokonca pohovorila s „Diablom“. Takmer o všetkom od politiky, poľnohospodárstva, až po to ako sme sa spoznali. Na to odpovedal „Náhodné stretnutie..“, a pobozkal ma. Bola som v siedmom nebi. Mať také bozky každý deň a každú chvíľu, nepotrebujem ani jesť ani piť. No ako tak hovoríme o jedení a pití. Síce nám mama dala obed, no predpokladám, že upírom vegetariánske menu nestačí. Tak sme sa obaja vytratili do kravinca a pod náporom hladu a chuti na krv, sme sa pustili do dobytku. Jediné čo ma prekvapilo bolo to, aké ťažké je zabiť kravu. „Diabol“ sa ujal role (veterinára?) a vypitval kravu na nepoznanie. Dala som si aj keď mi na prvý pohľad prišlo zle od žalúdka. Chuť krvi mi bola prednejšia ako samotný vzhľad chodu. Úprimnosť nadovšetko, na dnešné hamburgery a steaky tá krava nemala. Asi preto, že bola čerstvá. Pochutnala som si, musím uznať. S „Diablom“ sme sa do nej pustili a raz-dva z nej nič neostalo. Ani sme si nevšimli, že ostatný dobytok sa od nás vzdialil. Asi sa nás báli keď uvideli, čo sme urobili z ich priateľkou. Pozreli sme na seba, usmiali sme sa a rozbehli sa na zvyšok dobytku. Kravy utekali ako o život, veď kto by sa im čudoval. A my dvaja sme sa iba smiali, až rehotali. Ešte celí od krvi sme tam pobehovali. Šanca, že nás niekto takto uvidí bola vysoká, ale my sme si hlavu nelámali. Práve naopak, zabávali sme sa. Po asi hodinke našej divnej „zábavy“ nám opäť vyhladlo. „Tentoraz to je na tebe aby si obstarala jedlo, bojuješ predsa za zrovnoprávnenie mužov a žien, nech sa páči“, povedal „Diabol“ a ja som sa len zasmiala a pustila sa do lovu. Ako som tak naháňala tú kravu som objavila schopnosti. Vedela som lietať. Určite som v živote nezažila lepší pocit voľnosti ako vtedy. Odlepila som sa od zeme a letela do výšin. Mierila som medzi oblaky, chcela som totiž vedieť, či je pravda, že za oblakmi sa skrýva Boh a nebo. Nič pravdy, klamstvo jak oči! Z výšky som zamierila na kravu, chudera netušila, čo sa na ňu chystá. Zniesla som sa obrovskou rýchlosťou dole a zrazila kravu na zem. Ani som nevedela, že mám takú silu. Krava sa natriasala, chcela sa ma zbaviť. Mala smolu, otvorila som totiž ústa a zahryzla som sa jej rovno do šije. Chuť teplej krvi...Cítila som ako sa mi zväčšili zreničky. Skvelý pocit. Vtedy prišiel „Diabol“ a vzal kravu do kravinca, kde ešte bola tá prvá krava. No teraz sme ju pitvali spolu. Celí, od hlavy až po päty sme boli od kravskej krvi. Po dobrom jedle sa žiada dobrý odpočinok, trošku relaxu. Ľahla som si ku „Diablovi“, oprela som hlavu o jeho hruď. Jediné čo ma vyvádzalo z miery bolo to, že som nepočula jeho srdce. Bol mŕtvy ale aj tak. Ako sme tak ležali spolu, „romanticky“ sme ležali na kope zakrvaveného sena hneď vedľa dvoch „rozobratých“ kráv. Pohladila som ho po jeho krvavej hrudi, pobozkala mu krk a pocítila som niečo, ako by sa vo mne niečo pohlo. Bola to láska. Začala som ho celého olizovať, bozkávať ho, jemne hrýzť. A takto sa to začalo. Bolo to krásne.
Hebké dotyky smerujúce po mojom tele. Jeho chladné ruky bez života. Hladil ma tak jemne ako by som bola novorodenec. Bozky ľadové a predsa ma zahriali pri srdci. Agresívne uhryznutia ma ešte viac dostávali do varu. Náš vzťah sa zmenil z priateľstva a podpory na niečo vážne. Vtedy sa začali vášnivé bozky plné lásky, plné chuti po tom druhom. Strhol zo mňa šaty, čo som aj tak trošku ľutovala, a perami po mne prechádzal, bozkal mi čelo, bozkal ma od hlavy až po končeky prstov. Niečo neskutočné. Ja som ani trochu neváhala a všetko mu oplácala. Bolo nám užasne, teda aspoň mne áno. Naše telá sa k sebe prisali ako dve prísavky na sklo. Nechcela som ho pustiť ani na sekundu. Cítila som HO v sebe. Pocit neopísateľný, pocit slasti, pocit oddychu a úľavy a zároveň pocit úžasu a lásky. Otvorila som oči a zamilovala sa do neho znovu, keď som ho videla aký je krásny. Vášeň nás spaľovala a ja som mu v tej vášni zahryzla do jeho úchvatnej šije. S ním to ani nepohlo, skôr ho to prebudilo. Pozrel sa mi do očí. Vymenili sme si pohľady zamilovanosti a náklonnosti a celých nás to pohltilo. Neviem ako dlho to trvalo a ani to vedieť nechcem. Bolo to natoľko intenzívne, že keď už bolo po tom, zatúžila som ešte. Možno to trvalo len pár minút, možno hodinu, možno dve. Aj keby to trvalo celú noc a celý deň, nič by som neľutovala. On a jeho duša, aj keď prázdna, no bol pri mne a bol vo mne a ja som to cítila. Nielen fyzicky ale aj psychicky. Vedela som, že on je ten pravý. Muž, môjho srdca šampión! Ako sme tak unavení a vyčerpaní ležali vedľa seba nahí, nič mi nechýbalo. Seno pod nami páchlo po kravách a všade okolo bola krv z nášho chodu, ale vôbec nám to nevadilo. To bol náš svet a na to sme sa pripravili. No v tom..
pokračovanie nabudúce...
Napínavý príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
romyyy
5. 2.febuára 2009 21:50
Hm, aká pekná, decentná erotika..
2
citala som naraz vsetkych 5casti,zaujimave,az na par gramatickych chybiciek..ale tak dobre..daj vediet ked bude dalsi diel
Napíš svoj komentár