Neviem ako je to možné.
Jednoducho je mi perfektne Nič ma netrápi, pričom včera som ešte stresovala nad hlúposťami. Teraz počúvam super hudbu, dokonca žáner, ktorý ja nepočúvam, ale vyčarilo mi to úsmev na tvári! Dokonca sa mi ani nejako v škole nedarilo a je mi super. Dneska som dlho nebola ani zo svojou lásočkou a je mi super (je to síce divné ale no stáva sa )

Mám chuť tancovať a zabávať sa! Ešte aj keď píšem tieto riadky tak sa usmievam a kývam sa v rytme pesničky (pesničiek)

Sú to piesne o láske, o priateľstve a o.. o lete, podpore.. a ja neviem o čom ešte.. o voľnosti A mne to príde tak úžasné, že som tým posadnutá
Keby že mám krídla letím teraz niekde ponad more a užila by som si voľnosť natoľko, až by som sa nikdy nechcela vrátiť do toho sveta v ktorom žijem

Predstava niečoho takéhoto mi znie v hlave spolu z tou hudbou a ešte stále mám ten úsmev na tvári....

Nechápem to.. ja viem som divná.. ale verte.. možno za to, že som bola taký pesimista v poslednom čase, a že sa mi nič nedarilo. :/
Som si nejako uvedomila, že svet má aj svoje pozitívne stránky a vždy keď vyjde ráno Slnko tak sa začne niečo nové. Niečo čo môže byť super. Jeden perfektne úžasný deň.

Vlastne vďaka jednému anime som si to uvedomila
Volá sa Gravitation Je to yaoi teda o láske medzi dvoma mužmi. Viem, znie to odporne.. ale podstata a pointa celého tohoto anime je úžasná a to že sa nikdy netreba vzdať, a že vždy je pri nás niekto kto nás podrží a kto nás má rád takých akí sme.

A práve toto mi asi chýbalo, aj keď mi môj drahý hovorí každý deň ako ma miluje, a aj keď mi mamka hovorí, že ma má ľúbi... bla bla.. neviem ale takýmito slovami plytvať netreba!

Pretože osoba si to potom začne brať ako samozrejmosť, a tie slová už nebudú nič znamenať a budú len... len prázdne..

A to sa stalo aj mne.. už mi tie slova prišli prázdne.....

Áno, milujem, ľúbim, mám rada... na tom sa nič nemení.. ale potrebujem si oddýchnuť nie len od tých slov.. ale aj od osôb..

A možno sa práve preto usmievam aj keď píšem niečo ako.. psychologickú úvahu Je mi to vlastne úplne jedno.. lebo moja myseľ je prázdna a hlavne šťastná

urobím niečo pre seba aj pre ostatných a odtrhnem sa od všetkých a budem chvíľu samostatná a budem robiť to, čo je podľa mňa najlepšie.. veď už som takmer dospelá. Musím sa osamostatniť, lebo budem navždy závislá od prázdnych slov a možno neskôr aj od osôb, ktoré už nebudu znamenať to čo kedysi dávno. A tak sa stále usmievam a idem robiť niečo..

..... idem robiť niečo.. čo viem..
...

... že TO budem chcieť robiť, a že sa mi TO zíde v živote a že ma to bude napĺňať radosťou

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
flascha  3. 3. 2009 20:02
tú hudbu! aj ja chcem tú hudbu! hneď! a aj s ňou mi do balička zabaľ kúsok optimizmu a slnka a leta, hlavne leta
Napíš svoj komentár