prvá veta a už sa obhajujem, predchádzam možnosti kritiky, zahalená do závoja ochranných myšlienok, niečo ako lietajúca škrupinka z pavučín.
a nemôžem povedať že mi je to jedno pretože to je príliš univerzálne a vnútri sa neskrýva len jedno číslo značiace unifikáciu hodnôt v konzistentný celok, lebo potom by sa Pytagoras musel ísť vydeliť nulou z časopriestorového kontinua.
keď som sa vrátila tak na mne ostala taká silná tiaž zo zmeny gravitácie a okolností, že som sa musela zbaviť časti vlasov. ten obyčajný popud z prostého dôvodu brzdenia 21 gramov reálnej váhy človeka vlastným nemotorným ale užitočným telom. ktoré ostalo otrasené z prítomnosti absencie kam len hypofýza dohliadne.
ŠMYK .... ŠMIK
stručne jasne: nemám rada Frankfurt. alebo Frankfurt nemá rád mňa. pseudokozmopolitný hipster vo mne ujúkal keď užasol pred mrakodrapmi a širokými ulicami a ... to bolo všetko. ale ba. prvý krát som videla mesto kde je nočný klub kde sa čaká pred vchodom v rade na vstup pri zábrane so zamatovým lanom na
a)prešacovanie ochrankou a/alebo
b)are you on the guest list? no? you go wait and maybe later.
bavila ma rozmanitosť povrchnosti čo z pohybu a ošatenia tých ľudí v rade vanula. Holly Golightly šuviks. skôr Holly Godarkly.
keď sme šli okolo tak som sa musela nahlas rozosmiať.
zachránila to kupodivu zázvorová limonáda a zle navrhnuté eskalátory, ale toto krátke intermezzo nestačilo kompenzovať za tri dni humusu, ktorý sa mi vylial na hlavu spolu s nekonečným snehom.
bez nehy, nehybne a so všetou silou čo to len ide sa to mesto nad človeka nahýňa a potajme mu podsúva vnemy vnútorného hnitia. bez zelene, len kde-tu sivý strom a smutná kačka so žltými očami.
a ty len sedíš vo vymrznutej kuchyni s výhľadom na bielu stenu, spytuješ sa ako tu môže niekto žiť a hľadať šťastie.
potom sadneš do auta kde ti šofér pustí Sapienta, zrazu to všetko dáva (ne)zmysel a ten ťa tak silno zovrie vo svojom náručí a smeje sa ti do ucha, že sa silou vôle snažíš teleportovať domov. tvojej mysli sa to podarí. lenže o to viac trpí telo.
nech žijú české vlaky a sprievodcovia/cestujúci v nich, ktorým nevadí že v nich počas cesty ležíte na sedadle s vlasmi na tvári ako závojom, ktorý kryje slinový pramienok čo sa počas nutného spánku ledabolo uvoľňuje.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
naily
3. 3.marca 2013 23:05
Píšeš balzamovito. Kĺzavo sa to číta krásne ako sa to leje z prstov.
Napíš svoj komentár