zahmlené oči.
Zaťatý úsmev
a kamenná tvár.
A tak sa točím,
hlava k zemi padá.
Míňa aj stôl,
telo sa skladá.
Všetko sa točí,
svet sa mi točí.
Jas do očí pláva,
hlava sa v tráve váľa.
Aj tebe sa točí,
kto skôr vykročí?
Ráno si poskočím,
no teraz sa mi točí.
Možno ma však zaskočí,
tvoj malý počin.
Pokiaľ ti pôjde z očí,
a na mňa vyskočí.
To je to čosi,
čo obutí i bosí.
V tráve práve rosy,
koľko to radosti nosí.
Zajtra vykročíš,
zajtra zas vykročím.
Chcem no neviem,
už voláš ma cudzím...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár