odraz slnečný.
Ticho nám počíta,
ticho vyrieknuté sny.
Vietor ju rozfúkal,
preťal aj blesk, aj hrom.
Na oblohe je mesto
a naše hlavy žijú v ňom.
A tak sa hojdáme,
zapletení v sieťach.
Myslíme v oblakoch,
tvoríme v chladných vetách.
Bez nich sa pálime
a s nimi topíme.
Kričíme, keď sme sýti.
Ticho ležíme a márne sa snažíme.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár