Čo vlastne čakám od toho všetkého?
Ani sama neviem. Možno si myslím že tam zabudnem na teba a že tá nekonečná bolesť a apatia jednoducho zmiznú. Možno tam chcem nájsť samú seba a možno len chcem odísť čo najďalej aby som ta nestretávala každý deň.
Cítim sa ako na horskej dráhe a neviem sa vymotať z tohto kolotoču pocitov do ktorých si ma priviedol.
Skúšala som už všetko možné.
Byť tvoja kamarátka ale to ma bolelo ešte viacej keď som sedela pri tebe, cítila tvoju vôňu a videla tie jamky v liciach s tým pocitom že už nepatríš mne a nemôžem sa ťa dotknúť vtedy keď chcem.
Skúšala som nebyť s tebou v kontakte ale keď som sa ťa zbadala v meste podlomili sa mi kolená.
Skúsila som byť špinou a zabudnúť pri inom lenže v tom momente keď sa dotkol mojej ruky mi prišlo zle.
Chcem mať zas ten úsmev na tvári keď som počula tvôj hlas. Zimomriavky po celom tele keď si sa usmial na mňa. Chcem počuť ten tvoj chrapľavý hlások keď ráno vstaneš. Chcem naspäť môj život a mojím životom si ty.
Lebo aj napriek tomu všetkému čo si spravil, povedal a ako si sa niekedy správal ku mne to stálo zato.
Hľadám v sebe chyby. Dávam si otázky. Rozmýšľam. Polemizujem nad našim vzťahom. Neviem či som urobila ja nejakú chybu a či práve ja som bola dôvodom tvôjho odchodu.
Občas som bola veľmi žiarlivá, to si musím priznať. Ale vidíš vždy som sa bála že ta stratím a nakoniec som mala aj pravdu.
Každú sekundu som ta potrebovala držať aspoň za ruku a cítiť ta pri sebe ale to bolo len zato že keby takto nedávam často najavo ako ta milujem možno by som expolodovala.
Myslím si že nám bolo spolu dobre. Ja to viem že bolo.
Dala som ti čo nikomu inému pred tebou a snažila sa každý deň.
Áno boli aj dni keď si to nemal so mnou ľahké ale bohužiaľ ja už taká som. Komplikovaná. Lenže viem aj to že ani jednu sekundu si sa nemohol cítiť nemilovaný.
A vieš čo? Minule som videla tvoju fotku na facebooku a máš stále to tetovanie ktoré mám aj ja a ja neviem čo si mám o tom myslieť.
Ja si ho nikdy nedám pretetovať lebo je to jediná vec ktorá mi zostala po tebe. Viem že ju chcem mať navždy na tele lebo pre mňa to znamená až príliš veľa.
Je už neskoro a ja neviem zaspať bez pusi na čelo od teba a preto píšem toto. Snáď si občas spomenieš aj ty na mňa ako ja na teba.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
2
ahoj, ty a ja sme jedna osoba ? a naší bývalí frajeri tiež .. a v rovnakom case teda ja odchadzam o tri dni neskor inak skoro do bodky .
Napíš svoj komentár
Verim, ze aj ty raz pochopis, das sa dokopy a ze ti takato odporna skusenost da minimalne tolko, co mne