Mama mi stále hovorila, aby som pri čítaní dávala dole obaly z kníh. A ja som to ako aj poslušné dieťa robila. Časom, v štádiu, kedy mojim telom prekvitala mladosť, začala som dávať dole obaly z ľudí. Zvliekala som ich z kože a dívala sa na ich pravú podstatu, skúmala ich hĺbku a nahotu, presne ako pri knihách.
Opierala som sa o vlastnú intuíciu. Občas to bolo čudné na dotyk, no zakaždým voňali. V lepších prípadoch po levanduli , v horších po zatuchlom, rozpadnutom živote. Mali na sebe aj odtlačky kávových kruhov, či narúžovaných pier, našla som však aj našuchorené listy, či nakusnuté okraje. Stalo sa mi aj to, že mi u niektorých nekorešpondoval obal s obsahom. A tak som premýšľala, či je obal vytváraný kvôli tomu, aby sme vedeli nájsť rovnováhu medzi vlastnými pocitmi, alebo aby sme prestali vnímať skutočnosti očami.





Mama mi stále hovorila, aby som pri čítaní dávala dole obaly z kníh.
A ja to ako poslušné dieťa robím dodnes

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
spisovatel  22. 1. 2014 17:00
2 
fotka
elemia  22. 1. 2014 17:13
nemám rada levanduľu.
3 
fotka
antifunebracka  1. 12. 2016 17:12
Len dúfam, že koniec mojej knihy bude šťastný.
Napíš svoj komentár