Je to skvelé byť blízko k niečomu, čo chceme. Nie je však skvelé byť limitne blízko, čo by iste potvrdil nielen Tantalos. Aký je to asi pocit byť na dosah k vytúženému objektu, ale nikdy sa k nemu nedostať? Živiť nádej a dúfať, že niekde v nekonečne sa stretneme s asymptotou?
Asymptoty sú kruté, keď máte k dispozícii nekonečne veľa času, ale aj keď ho máte málo. Čas miniete na to, aby ste sa k asymptote dostali, no vy sa iba priblížite.
Našťastie alebo bohužiaľ, náš definičný obor je vždy obmedzený. Niekedy je týmto obmedzením miera trpezlivosti alebo hnevu, obdobie puberty alebo v horšom prípade celý život. Každopádne pre nás neexistuje nekonečno, v ktorom by sme sa stretli.
Funkcie ale niekedy vedia byť klamlivé a komplikované ako sám život. Možno sme sa len pomýlili a vypočítaná limita v skutočnosti nie je naším nedosiahnuteľným limitom.
Sme zlí matematici a niekedy chceme byť zlí matematici. Chceme veriť, že pre nás existuje x, v ktorom sa naše hodnoty y budú rovnať. A potom dúfame, že existuje celý interval x-ov, ktorý v tom najlepšom prípade končí vtedy, keď aj náš definičný obor.
Matematika je pekná, ale niekedy pomotá hlavu nejednému matematikovi aj nematematikovi
Disclaimer:
Autor nie je matematik ani odborník na život, preto nezodpovedá za správnosť uvedených informácií.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár