Poézia

Ako, ako dlho, ako dlho to bude trvať?? Pred zrakom hmlivo nad priepasťou ma začal držať vlastný nepokoj, slzy ronené pre prázdno v tvojich očiach vravím si – Už sa upokoj,... Ďalej »

Túto báseň som začal písať popri učení na maturity z nemčiny a keďže ma práve tie zajtra čakajú, rozhodol som sa báseň symbolicky zverejniť pred zajtrajšok pretože tu zajtra zrejme nebudem :D Príjemné čítanie a, ľudia.. usmejte... Ďalej »

Stáva sa, snažím sa pomôcť ale ublížim viac než pomôcť viem stáva sa, niekedy chcem viac ako môžem môcť často vstávam zo zeme ale vždy verím že to dokážem!! Stáva sa!!... Ďalej »

moja je, tvoja je, utopia, balansom na hrane, co vsetko sa stane, zname i nezname, do temna utopia; neznasam lucenie, vzdy ked sa... Ďalej »

Stratení v šírom vesmíre prídu mi ľudia tú osamelosť z nás nezmyje nič, dokiaľ sa len súdia a slepo blúdia, nevidia krásu ani cez otvorené dvere pre jedinú noc si všetky hviezdy... Ďalej »

Zastavil sa svet Na moment  Vzduchoprázdno Rozkvitlo v pološere hviezd Ja hrám sa na hvezdára Ty však zívaš prázdnotou Ale len klamlivo A dychtivo Mojou orbitou hrnieš sa vpred Veľký tresk Ďalej »

Túto báseň, poslednú kratučkú báseň zverejňujem v ranných hodinách pretože by sa na večer nehodila, a tiež preto, lebo som ju napísal veeeeľmi skoro ráno čiže je to aspoň symbolické :D želám príjemné čítanie a úsmev!!... Ďalej »

Mám pocit že tu už nie si piesok rozfúkol vietor stratili sa naše stopy, a to ma desí mám pocit že som sa všetkého zriekol a toho, toho som sa bál že sa... Ďalej »

Keď sme sa prvý krát stretli, chcel som ťa veľmi spoznať. Keď sme sa lúčili, bál som sa ťa objať. Hanbil som každú sekundu viac. Ale jedno som vedel, chcel som s tebou... Ďalej »

Áno, niekedy to bolí musíš to byť ty, ty!! Ten čo svoje stopky tvorí Áno, niekedy sa zdá pád nekonečný tá temnota sa s nami hrá ... Ďalej »

Všetci sa tlačia ako zvieratá svoj roh si značia podporujú plač dieťaťa aby sa bálo keď vyrastie vykročiť kam nevedie dav spôsobujú rany ktoré nezrastie ani čas, no tak vstaň, no... Ďalej »

zviera striehlo na laň ona bez strachu čakala naň ach ty hlúpa laň stáli, dlho nehybne čakali kým jeden nespraví krok, pre oboch to mal byť osudový skok... Ďalej »

Vnútro mi pohládza mozoľnatou dlaňou  vetchý zmätok vraj ma máš na koži                                           ... Ďalej »

mám chuť rátať myšlienky no otočil si hlavu inam tak ti rátam znamienka a popritom ťa stále snívam preberám ťa prstami v svete, kde sa stále skrývaš pod drsnými vrstvami, s jemným srdcom v sebe bývaš tak nám... Ďalej »

Vždy keď strácaš slová späť sa vraciaš k myšlienke ktorá bráni tomu aby prišla nová Ďalej »

Z pod snehu tečie si voda Na srdce kde rastie láska Tíško padá to bude úroda Pod korunami stromov Kde sa ticho počuje Viera našla domov Čo drieme... Ďalej »

Vojak padá na kolená v objatí snehovej víchrice tá veta už bola raz vyslovená vy doma o tom možno ani neviete kolená sa mu zaborili do snehu v objatí ľadových rúk nehľadal nič len... Ďalej »

Tma pohltila aj svetlá mesta sledujem ju zo svojho tienistého miesta Vlak potichu pradie pred sebou len hustú tmu nájde Temnota sa zdá nekončiaca ako strach v očiach dieťaťa... Ďalej »