Osamotená, zmorená bolesťou, túžbou,
chce dokázať, že sa vie brániť pred tebou,
i keď smútok jej na oči padá, smeje sa,
ukazuje svetu čo sa smie a čo nie, smeje sa.

Verí len v jedno, odchod,
tak hľadá únikový podchod,
podchod popod divný svet,
nechce aby to malo takto znieť,
tak len tíško beží,
aby ľud nebol zlostný.

Vo svete bez tiaž chce žiť,
no sama navždy nemôže byť,
iba priateľ jej pridá na šťastí,
bezbolestnej, krásnej očisty.

Neostane osamelá slečna sama,
Ešte potrebuje veľa lásky,
Len musíme pohladiť klásky,
Alebo krásnu slečnu bez mena.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár