Blanka sedí osamotene na konári svojho obľúbeného stromu a so slzami tečúcimi jej po lícach mu rozpráva svoj príbeh.

Ako mladučké elfíča som bola šťastná lebo som mala svojich milovaných rodičov a svoj milovaný les, kde som sa hrávala so svojou najkamoškou, upírkou Brigisen.
Bola som šťastným dieťaťom svojich rodičov.... až ...no, práve tak...až...až kým mi ich nezabili hnusní trolovia.

Raz v lete som bola na oslave narodenín na zámku u grófa Sangrál, teda Brigisen oslavovala 15 rokov
Ach jo, chuderka Briga, ona je ešte nešťastnejšia ako ja, lebo iba v ten večer v deň jej narodenín zistila aký zver je jej otec, ale to je iný príbeh, ten rozpoviem nabudúce.

Teda pokračujem v mojom príbehu

V ten neskorý večer som sa vracala domov so zlou náladou a smutná, ale to čo som našla doma ma skoro pripravilo o rozum.
Dve slúžky a moja mamička ležali vedľa seba rozpárané v kalužiach krvi na kuchynskom stole a
chudák môj otecko so sluhom boli pribití a ukrižovaní na dverách

hneď mi bolo jasné čo sa stalo a tak som nečakala a do malého batôžka som hodila pár svojich vecí, vybrala som zo skrýše zlato a šperky a podpálila náš dom
mojim úbohým rodičom som už aj tak pomôcť nemohla a bála som sa, aby sa tí zveri nevrátili

pol roka som sa potulovala po svete až som prišla do gastadonie kde sa ma ujala jedna krásna elfka liečiteľka
ona vyliečila moju chorú dušu a pripravila ma na úlohu kňažky
zajtra budem uvedená do môjho nového stavu, stavu gastadonskej kňažky a preto som uznala za potrebné aspoň v skratke opísať môj príbeh

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  13. 7. 2014 19:26
to co za matros toto
Napíš svoj komentár