Dnes ma práve vyhodili zo školy kôli jednému predmetu z histórie a môj svet sa stočil o 180 stupňov . V hlave mi preletujú myšlienky ako všetky tie nepodstatne veci ktoré som nikdy ani nepoužila dostanem z intráku a napchám do 70 l ruksaku . Po zvážení všetkých možností som sa rozhodla že to vezmem naraz . Z toľkej odhodlanosti (pohár vínka a na plné pecky AC/DC som to dokázala a o pár minút ruksak praskal vo švíkoch . Nahodila som bundu, čiapku, šatku a závažie ktoré malo 8 kg ktoré pri mojich ledva 50tich kilách dokázalo hodiť o stenu . Na vlakovej som si zapálila a čakala na zmeškaný rýchlik . Bola som si vedomá že depka ma pomaly ale isto dobehne no v tom zahlásil chripľavý mužský hlas že rýchlik z Košíc je už tu . Ovešaná malá guľa s gitarou v ruke sa začala pchať do vagónu .Ani som sa nesnažila si nájsť voľné miesto a ostala som rovno pri tých povestných záchodoch . Keď som zložila celú batožinu celá ulička bola moja aj s tým odporných zápachom . Počas cesty bol krásny výhľad na prírodu no tú som vôbec nevnímala ,,,, v hlave som mala hotový guláš a hlavne starkin zdesený pohľad . Po pár minútach začínajúcej depky som si všimla nad dverami načarbaný ceruzkou nápis smiech lieči … usmiala som sa a začala smiať no keď som sa pozrela nižšie ďalší nápis znel CHDPČ a to som sa začala rehliť ešte viacej . Bolo mi úplne jedno že fučalo na mňa z každej strany a sneh sa valil cez zle zatvorené dvere dnu do vagóna . Mala som pocit voľnosti ktorý náhle vystriedal pocit bezmocnosti , Cesta stála naozaj za hovno . Keď som sa konečne dostala na autobusovú stanicu zhodila som batožinu a opäť pozerala do blba . Nad ničím som nerozmýšľala , iba sa pozerala ako ľudia sa rozprávajú medzi sebou , telefonujú , fajčia , bežia, soplia a ja som si uvedomila že tak ako som doteraz žila sa už nikdy nezopakuje . Budem patriť medzi bežných ľudí ktorí každý deň makajú v robote riešia problémy o ktorých ja nemám ani šajn . Mám strach no zároveň veľkú chuť začať odznova a aj keď to nebolo moje rozhodnutie myslím že to bola jedna z vecí ktorá ma naozaj posunie niekde ďalej .

 Blog
Komentuj
 fotka
sugy1  25. 1. 2013 23:40
drzim palce!
 fotka
silanova  25. 1. 2013 23:40
Mám strach no zároveň veľkú chuť začať odznova a aj keď to nebolo moje rozhodnutie myslím že to bola jedna z vecí ktorá ma naozaj posunie niekde ďalej . tohto sa drž dievča!aj ja sa budem..wish the best for y.
 fotka
baka28  26. 1. 2013 15:57
@sugy1 ďakujem si zlata

@silanova budeme sa držať nadvzájom
Napíš svoj komentár