(Reťaz spomienok na detstvo)
Ústa od čokolády , tričká od blata a pred vchodom odstavená frajerská BMX . Šum v ušiach po odvinutí celej pásky na jednej strane kazety.
Pamätáte ?
Na zvoncové dialógy : Dobrý deň , je Mišo doma ?
R: Miško sa musí učiť !
ÁÁle tetá , iba na chvíľu ...
Na absurdné hlášky rodičov, ktorí nám chceli dať dôvod na plač ? Na celé dni strávené vonka ?
Som rád , že sme generácia , ktorá mala skutočné detstvo. Možno posledná ...
Určite sa tu nájdu ľudia, ktorým mestské sídlisko vytváralo ihrisko , ich celý uzavretý svet obkľúčený širokými cestami, cez ktoré prejsť bez rodičov bolo ako zájsť do zakázaného lesa. Detstvo sa skladalo z viacerých kapitol , ktoré vytvárali úžasný celok a ja som si tak môj blog rozdelil .
Detstvo to boli dobrodružstvá !
Boli sme odvážni. Každý rok sme posunuli naše pôsobenie o pár ulíc ďalej. Najskôr to bol iba dvor s pieskoviskom a hojdačkami . V siedmich sme ovládali celé sídlisko a išli sme ešte ďalej ! v prekonávaní hraníc a prekročili sme širokú cestu ohraničujúcu sídlisko. Boli sme páni sveta a slobodní , kým sa to nedozvedeli rodičia... Poznali sme všetky lesy v okolí a na lúke sme sa mečovali svetelnými mečmi , ničili sme prsteň v puklinách osudu a chránili sme hrad ako praví rytieri okrúhleho stola . Bolo to rozprávkové . Dnešné deti robia to isté ale s joystickmi v rukách .
Detstvo to boli hry a zbierky !
Nikdy sme sa nenudili , neboli sme pasívni prijímatelia , ale aktívni tvorcovia. Dokázali sme vytvoriť niečo z ničoho. Doslova ! Hrali sme s tým čo sme mali, stavali sme lego a bojovali s Bioniclami, starali sme sa o reálne zvieratká a aj dáke to tamagoči. Boli sme kreatívni! Vedeli sme hrať futbal, hokej , hokejbal , basket , nohejbal , jednoducho všetko a všade. Stačil kúsok trávnika a chodník pred vchodom. Nemali sme upravené ihriská a už vôbec nie ihriská na minifutbal s umelým trávnikom ako deti teraz. Jedna bránka bola na parkovisku medzi autami a druhá bránka boli vchodové dvere. Nezáležalo na pravidlách ! Dvory žili , dnes zívajú prázdnotou ... Nevedeli sme prehrávať a každá prehra bola nespravodlivá . Pri kráľovi strelcov to brankár výhercovi určite pustil . Bastard !
Zbierali sme všetko a boli ochotní hádať sa do krvi. Ako vám predsa mohol niekto navrhnúť aby ste vymenili zlatého Pikačua za Čarmandera alebo holografické vyrážatko za 50 pogov ? Vrchol !
Mali sme krásne detstvo . Aj vy ste vyrastali na sídlisku ? A myslíte , že deti čo dnes vyrastajú sú vo všeobecnosti tak kreatívne ako sme boli my ?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
meredithgrey
5. 11.novembra 2011 16:08
vďaka
2
Každý rok sme posunuli naše pôsobenie o pár ulíc ďalej. Ach jo, keby sa to vrátilo
3
si pamätám keď som bol prvý krát sám "až" pri Hrone som sa mami vtedy napočúval teda
Napíš svoj komentár