Tie OCD myšlienky.

Ako niekoho nevinného kopneš do hlavy, keď sa sklána.

Viem to, pretože to vieš ty.

Toho milého starčeka. Alebo babičku?

Veď sa tak dokonale sklonil. Práve si zaväzuje tkaničky.

A ty ideš presne oproti. Po širokom chodníku. V podpätkoch.

Rytmus tvojej chôdze sa zmení. Uplne to cítiš v nohe. Snažíš sa to ovládnuť.

Neustále to máš pred očami.

Už vidíš tú milú smejúcu sa tvár, ako sa zmení, v prekvapení. Zlomený nos... Tvár sa zalieva krvou.

Tých ľudí, kráčajúcich okolo. Ich prekvapené pohlady. Natočené k vám. Čo si to vlastne urobila.

Nakoniec sa ti pozrie do tváre a ty sa len placho usmeješ. Ideš dalej.

Viem to, pretože to vieš ty. Pretože to vie...

In your solitude.

 Blog
Komentuj
 
 fotka
bot  5. 11. 2022 12:26
Skoč pod vlak keď čakáš na stanici. Bodni sa do ruky keď krájaš zeleninu. Strč nič netušiaceho človeka do premávky. Zober drahý notebook v elektrošope a jebni ho o zem. Najhoršia je tá vedomosť, že stačí fakt málo... Čím ľahšie to je, čím bližšie k tomu človek je, tým horšie. Možno sa náš mozog len snaží zbaviť tej neistoty, dostať sa do stabilnejšej polohy, kde sú dôsledky jednoznačné.
 
 fotka
abstraktdepres  5. 11. 2022 19:10
Napíš svoj komentár