Dneska som sa dozvedela o samovrazde jedneho na prvy pohlad normalneho chalana...

a tak som sa nad tym trocha zamyslela

je to fakt smutne, poznala som ho zo zakladky, minuly rok bol deviatak ale nikdy som sa s nim dako nerozpravala a pravdupovediac ma moc nezaujmal on ani jeho zivot, proste nevizeral ze by som si s nim rozumela, taky nezaujmavy typek, tak som sa o neho nestarala...ale v zivote by ma nenapadlo ze by sa niekedy isiel zabit...

zabil sa doma na posteli si to otcovou pistolou napalil do hlavy , pravu pricinu uz nikto nebude vediet, ale ktosi mi vravel ze koli otcovi, vyhrazal sa mu a nechcel mu platit internat, posledny mesiac mu ho zaplatila babka, bol prvak na strednej lesnickej ci akej...zevraj otec mu vsetko zakazoval- hudbu, knihy, proste ho nenehal zit, ale myslim si ze ho ani nenapadlo ze sa jeho syn koli tomu zabije...ale urcite to nebolo len koli tomu, mozno sa nemal na koho obratit, nemal sa komu postazovat, nemal takeho kamarata o ktorom si myslel ze ho pochopi

a co nechal pri svojej smrtelnej posteli??

zapalil sviecku, musel byt hrozny pocit, zapalovat sviecku vlastnej mrtvole...
a nehal tam triedne fotky zo zakladky... kazdy spoluziak ma teras hroznu depku z toho a triedna sa skoro zrutila..

ano teras ho vsetci lutujeme, ale kde sme boli predtym??
musel sa naozaj zavrazdit aby uputal pozornost na svoje trapenie??

a tak ma to prinutilo rozmyslat ako by som sa zabila ja...
je to drsne ale naozaj som si predstavovala vsetkych kamaratov v ciernom nad vykopanou jamou a vsetkych mojich byvalych plakat bez prestatia...ano dobra satisfakcia...ale len bez toho pohrebu..

no ja neviem ale ja by som urcite nechala niaky list...vyjadrila by som vstah ku kazdemu znamemu, a presne dovody mojho trapenia, proste posledne slova pre kazdeho aby pochopil ze ake boli moje pocity a nech si vycita vsetko zlee...

ja viem ze je to dost morbidne ale je jasne ze JA to zatial takto riesit neplanujem a budem sa pokusat o vysvetlenia problemov bez ujmy na zdravi...

vzdycky je tu chyba v komunikacii....



Veľké bolesti sú nemé. (Descartes)

 Blog
Komentuj
 fotka
devilgirl  9. 10. 2007 17:34
No ved prave... vacsinou to JE o tom jedinom- ze si okolie neuvedomovalo, ako toho cloveka depta... ako sa depta i on sam...
 fotka
bloowe  9. 10. 2007 17:42
Veľmi dobre to poznám.Takto svoj život skončil aj môj kamarát.Stále mi je za ním smutno,ale s odstupom času pomaly začínam chápať jeho dôvody.
 fotka
hovno  9. 10. 2007 18:57
To je to ze on mozno ani nevedel, utapal sa v tom co ho zralo a keby aj napisal list mozno by tam uplne presne nevedel zapisat co citil.
 fotka
pershing363  9. 10. 2007 19:43
Mame dve moznosti : Rozmyslat o umierani, alebo zivot, tak si treba vybrat.

Vacsina naozajstnych samovrahov, si bytosne uvedomuje aky je to hriech. Preto to nikdy neurobia....
Napíš svoj komentár