Desať desať.
A ty si stále neprišiel domov.
Začínam mať pocit, že tá
Láska vyprchala skoro.

Jedenásť desať.
A ty si stále neprišiel.
Zožraté pralinky
Zožierajú ma zvnútra
Myšlienky.

Nula desať.
Neprišiel si?
Leží sa ti pri nej dobre?
Ste zakrytí?
Perinou? Telami? Potom?

Jedna desať.
Neprídeš.
Zmierená zhasínam
Zalíham zaopatrená
Za(k)liata.

Dve jedenásť.
Nepríď!
Kryha menom Lucia
Potopila nepotopiteľný Titanic.
Nechce sa mi kričať.
Aj tak umrieš.

 Blog
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
sarah_whiteflower  12. 3. 2011 21:17
Toto sa mi páči, je to aj pekne napísané.

Ale nutne to nemuselo mať tie verše. Na mňa (ale samozrejme hovorím subjektívne, z môjho pohľadu) by to lepšie pôsobilo normálne v riadku, ako próza
2 
fotka
ena233  12. 3. 2011 21:47
umieram z tohto
3 
fotka
alroune  13. 3. 2011 01:34
A teraz je jedna tridsat a on si stale nezapol tel. hm nie nie nemyslim na take hluposti urcite spi doma a len na to zabudol (ze existujem)
4 
fotka
zuzulka98711  13. 3. 2011 11:32
@sarah_whiteflower ďakujem ale potom by to bolo príliš v kope a krátke



@ena233 ale nie!
5 
fotka
skippy  13. 3. 2011 19:25
a na druhy den "aaa stratil som telefon , havaria bola zacpa , asteroid letel a ufoni ma uniesli a potom som bojoval s rytiermi az som prisiel dnes za tebou laska" ... , jasne
6 
fotka
zuzulka98711  14. 3. 2011 19:52
@skippy
Napíš svoj komentár