Ludia z MARSU(teda z Francuzska)

25.4.2008 večer o siedmej prišiel autobus a ja som už mala obhryzene všetky nechty na rukách a bola som unavená z upratovania. Keď už som uvidela vystupovať tie malé deti jedného za druhy maz nakoniec vyšiel on. Môj Francúz kt. som videla na posledy v októbri. Moje prvé sklamanie bolo to, že nemal na hlave kohúta a na jeho vek je stále krpaty pomyslela som si šak ho za te vlasy vykvačem a bude veľky . No prvé dni nevedela som skoro nič povedať ale čo raz dlhšie to raz lepšie. Už mi chýbajú a to ete neodišli aj keď trosku ANO bo nám ich uniesli do Košíc !!Prosím vás Košičania dajte nám na nich pozor! Hneď prvé dni ich naučili hovoriť malé hovnoo a veľké hovno o. Dalsie dni par nadaviek a nakoniec ty vole .No bodkou týchto všetkých výrazov bolo to že mal špinavé nohavice a prišiel za mojou mamou a povedal:‘‘ C’est hovno‘‘ keby ste ho videli aký bol vtedy zlatý. Našli sme tenisovú loptičku roztrhnutú a už ju nazval Miloš. (vraj papa iba hovno ) .
Každý raz ide s nami na výlet a pravdaže s Milošom spávame aj v posteli. No čo ete dodať budú mi chýbať všetci do jedného.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu