Sú chvíle, keď o svete
ilúzie spadnú.
Chvíle, keď nájdete
problém, ale žiadnu
príčinu. Žiadne riešenie.
Toho sa obávam.
Vtedy si človek spomenie,
že ešte stále nie je sám..

Sú chvíle, keď zo sĺz čítam
zlosť surovú a chladnú.
A sú chvíle, keď sa pýtam,
či jej plecia zvládnu

svojho muža, dve deti.
Nemôže byť sama.
A potom ma osvieti.
Zvládnu. Veď je mama.

Prvá žena – Mama.
Hold tomuto menu.
Ona je tu pre nás
A my sme tu pre ňu.

 Báseň
Komentuj
 fotka
elwinko  1. 12. 2008 00:25
Krásne!
 fotka
mementomori  15. 12. 2008 15:10
fuuu...fakt krasa..chvalim a hviezdim
Napíš svoj komentár