Jeb! Hneď z rána vybehne na mňa budík: ,,píp, píp, píp!“.
Všetko by bolo ešte v normále keby nebolo pol 7mej a keby bol ten budík kurva môj! Skurvený Matej!
,,Halóó? Jebe ti? Veď ešte nie je ani sedem!“
,,Vrrrr..“ zavrčí Maťko z druhej postele, vypne budík a spí spokojne ďalej.
Len pokrútim hlavou, povzdychnem a snažím sa spať ďalej.
O 10 minút neskôr.. ,,píp, píp, píp!“.
,,Maťo, vypni pre Krista ten budík!“
,,Vrrrr..“ zavrčí, prekrúti sa na druhý bok a spokojne spí ďalej.
Ešte, že je toto posledný deň, ešte deň a prisahám, že by som ho nahého zadusil počas spánku. Vidličkou alebo iným nepríjemným nerezovým nástrojom.
O 5 minút neskôr.. ,, píp, píp, píp!“.
Matej sa sám odhodlal vypnúť budík. Zízam! (Vlastne som v mikrospánku, so zatvorenými očami, ako môžem zízať?.. to nevadí, to bude oukej)
,,Vstávaj! Veď už je skoro sedem! Ty si fakt prijebaný, čo si ma nezobudil?!“
,,No vieš.. aký si zlatý, keď spíš.“ poviem, snažiac vykúzliť sa môj najlepší polovičný úsmev.
,,Bohaaaa.. Tú domácu z matiky máš?“
,,Na stole. Ten posledný príklad je úplný blivajz, byť tebou, odpíšem to radšej od Čardáša.“
Vzhliadnem z postele, Maťko poslušne odpisuje potencionálnym láskam cez Messenger. Grcám pri pohľade naňho ako sa usmieva popod fúz.
,,Vstávať! Vstávať! Rýchlo, aby ste neprišli neskoro na hodinu!“
Vrazí nám do izby vychovávateľka - veľká zlá teta, ktorú by si bolo za tmy veľmi ľahko pomýliť so zlobrom.
,,Veď už sme hore.“ odpovie Matej, bez toho, aby odvrátil zrak od displeja.
,,Pozri na kamaráta, ten ešte spí.“ cítim, ako ma sonduje pohľadom.
Síce tam bývam už mesiac, ale stále si nedokáže zapamätať moje meno.. Arrrgh!
,,Nespím.. dnes aj tak idem až na druhú hodinu.“ zavrčím, nesnažiac sa zakryť podráždenie.
,,No dobre chlapci, tak sa poponáhľajte, aby ste sa ešte stihli naraňajkovať. A čo? Už si sa rozhodol? Opúšťaš nás?“
,,Hej no.“ odvetím, snažiac sa vynaložiť dostatok námahy, aby mi uverila, že mi to tu bude chýbať.
Prebodne ma Matejov pohľad (opäť zdvihol zrak od displeja, čo to má dnes kurva znamenať?). Medzitým odíde vychovávateľka.
,,Jebe ti? To fakt?“
,,Dobre vieš, že som tu šiel bývať len na určitý čas. Kým sa to dá doma zase do poriadku.“
,,To som sa odsťahoval od Adama, aby sme mohli byť sami na izbe na celý mesiac? Popiči, to tu mám teraz zostať sám? Boha, ty si fakt prijebaný. Ako fakt..“
Vstanem z postele. Vypnem svoj budík, ktorý som nastavil na 7:15! (Opakujem 7:15!). Odídem do kúpeľne. A čo nevidím???!
,,Boha Maťo! Aspoň tú misku si si po sebe mohol včera umyť. “
Ticho..
Umyjem si zuby, ksicht. Hovorím si, že opáčim nejakú jemnejšiu tému.
,,Do kedy ste včera hrali s Alešom?“
,,Do pol druhej, 3krát po sebe sme prejebali a keď sme šli poslednú schytal som na tope Tííma. Chápeš Tííma? Kto dopiče hrá Tííma na tope v siedmej sezóne? Kto?“
,,Hádam, že ste prejebali aj tú poslednú.“
,,Prestaň, fakt prestaň, boha. Radšej, keby si mi skočil po raňajky do jedálne.“
V budove intráku sme okupovali štvrté poschodie pričom jedáleň sídlila na samotnom prízemí. Som tu posledný deň, čo by som pre neho neurobil..
,,Makovník a banán?“ pohŕdavo pozrie na stôl, kde som mu položil jedlo.
,,Počuj, ak si chcel jesť viedenské párky s kečupom, mal si zostať doma.“
,,Veď nevrč, veď ja ťa mám rád.“
Tuším, že mi za tie raňajky aj poďakoval, keď ich jedol. Ale nerád by som vám klamal..
A taký bol on. Dildík, Matejko, Maťko, Maťo, skurvený materialistický kokot, s ktorým som hral po škole lolko. Nechápte ma zle, síce bol materialistický a egoistický, ale v zásade to bol super chalan, dvojmetrový nerdík, ktorý miloval futbal, nahé fotky rovnako nezletilých dievčať na snepčete ako bol on sám a lacné texty slovenských reperov (alebo ako sa tu kurva píše, proste Kali a spol. ..).
Ak to čítaš, tak..
..much love & veľa plochých hrudníkov.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
hagelslag
30. 4.apríla 2017 23:45
Bomba! som sa posmial
Napíš svoj komentár