žilo nežilo žilo raz jedno ufúľané dievča... aké bolo to nie je ani podstatné.. ale život ju naučil aby sa zbierala s toho za čo si môže vlastne sama... sama si mohla za to že nemala priateľov sama si mohla za to že sa nemala komu zdvôveriť.. a vždy skončila pri prvej breze a tam jej to všetko rozprávala... nakoniec keď už prišla zima breza ju omrzela. bola predsa zima... a trebalo si chrániť aj zdravie.. ale komu to všetko povedať všetko čo ju tažilo??? kúpila si knižku.. čistú knižku kde boli len čiarky na bielom papiery..takzvaný riadkovany papier a čo urobila?? písala keď mala chuť písala keď chcela všade ju nosila zo sebou.. bol to pre ňu jej najlepší priateľ ktorému môže povedať naozaj všetko úplne úplne všetko.... prišla jar.. a dievča sa pozeralo von oknom a uvedomilo si že písať je krásne.. ale čo tak písať pod brezou a stále sa s ňou pri tom rozprávať... uvedomila si že má dvoch najlepších priateľov.. a to bol strom a knižka... veci ktoré nikdy nechcela opustiť...pri nich sa nikdy necítila osamelo.. s knižkou mohla byť na záchode v kúpelni všade.. mala ju vždy pod hlavnicou.. až v jeden deň si uvedomila že sa do seba uzatvára... a že nekomunikuje s ľudmi iba s vecami.. viem je to choré.. ale naozaj sa vedela porozprávť iba s vecou a s maminou
a vtedy prišla podstata jej života. uvedomila si že chce.. ona chcela mať priateľa človeka ktorý by jej dakedy aj chýbal.. a tak sa rozhodla že dakoho vyhľadá,,, smutné bolo to že takú osôbku našla... našla ju ale bola to len zákerna sviňa ktorá jej hádzal polená pod nohy.. a dievčatko si to neuvedomovalo bolo rado že má priateľku.. až kým nepochopila že ju iba ponižuje,.. povedal si dosť preboha pozri sa na to breza mi nikdy v živote neublížila! nikdy v živote! ani tá knižka.... povedla si chcem niekoho iného toto nie je čo chcem... a tak išla za tým za čím chcela. chcela nájsť priateľa .. vtedy si uvedomila že ľudia sú svine a že z každej starny sa skoro vždy jedná iba o malichernosti ako sú peniaze intrigy a chamtivosť.. len aby mal mal a mal .. a mal veľa...až raz pred vianocami išla nakupovať darčeky rodine a priteľom ktorých nemala čiže iba rodine.. a pri nákupoch stretla svoju spolužiačku ktorá ju z duše nenávidela teda bolo to objstranné nemali sa radi navzájom.. ale predsa okolo seba prešli pozdravili sa a zhodli sa na tom že budú nakupovať spolu.. vtedy si divčatko uvedomilo že to dievča ktoré stretla nie je až také zlé...a tak si dohdli stretnutie a stretávlai sa spolu viac a viac krát.. a pochopili že majú veľa spoločného názory, vkus proste chutili im rovnaké veci.. proste našli sa... dostala ten najkrajší darček na vianoce.. bol to pravý priateľ...a vtedy si uvedomila že ona to chcela.. a tak pokračoval jej život.. to čo chcela večšinou dosiahla... nedosiahla vždy všetko ale neskôr si uvedomila že to čo chcela bola uplná pitomsť.....

tým ti chcem povedať že .. na základnej som boal považovaná za handru za to že sme chvali ovečky a prasiatka.. robili si so mnou čo chceli....nikdy ma z nich tak nikto nepsoznal ako ona.. je to príbeh o mne a vznik mojho priteľstva so sabou ktorú si cením viac ako svoj život....
uvedomila som si že keď som si dala ciele a začal plniť svoje tajné sny začal sa mi život viacej páčiť...bola som vždy skromná.. a tešila sa s každej hlúposti.. len to keď som zmokla...ako ty vtedy ale že som bola s pritelmi ma robilo šťastnou.. postupom času si začali ľudia všímať že možno vyzerám tak a tak... že je vo mne niečo silné.. niečo čo som pred tým nemala..a to bola ta vnútorná sila.. vždy som sa snažila byť len tá v pozadí.. teraz je moj život taký, že prídem do dakeho baru.. a s každej strany počujem aha paula prišla.. ježiši paula pod si tu sadnúť a poď sem pauli sme pauli tam.. poviem ti to detstvo z brezou mi stálo za to pretoze si cením každeho človeka... a vtebe vidim tu silu.. len ju zo seba dostaň.. nebuď seba vedomá silno choĎ do toho najprv s odvahou ale so štipkou opatrnosti.. potom ťa to vyšvyhne navrch.... mne to pomohlo uvidíš si silná a ver tomu že teba čakju ľudia na každom rohu.. len ty to musíš chcieť a budu chiceť aj oni....

a nemysli si o mne prosim ze som magor.. ja som proste cvok.. ja to viem aj si to priznam aj na verejnosti.. ked si to mylsim tak to poviem... mam svoje nazory a drzimsa ich.. a ver tomu ze tento list sa ti momentlane vrypava do halvy.. halvne do tvojoh podvedomia a ty si uvedomis aj ked nevedme ze stale mas na vsetk

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
demola  25. 7. 2008 09:32
Pretože nič nie je nemožné...
 fotka
melian03  25. 7. 2008 14:03
tento blog ma zaujal naozaj pekné
 fotka
pawlo  25. 7. 2008 14:15
Super - konečne niečo čo sa na dobré obrátilo - aj toto dokazuje že všetko sa dá len treba chcieť a treba si za tým ísť.
 fotka
midnight  6. 10. 2008 23:27
len škoda toho ako je to napísané... chýbajúca diakritika, vypadávajúce písmená...



je mi ľúto, že práve toto je prvý blog, ktorého forma mi znemožnila poriadne vnímať obsah, a po chvíli ho aj prestať čítať...
Napíš svoj komentár