a Ty mi budeš ponúkať večnosť, nepoviem Nie.
Smrteľnosť skočí a zabije sa. City sa pošmyknú a zostanú krivo
stáť tam v diaľke, kým Ja, neobzrúc sa neodídem do diaľky.
Po čase-nečase, prechádzajúc sa vnímam
iba chlad nesmrteľných,
ktorí by umreli za smrť.
Bezmocnosť mocných brániť sa je vidina minulosti.
Všetci sa za mnou obzerajú,
koruna mi padá z hlavy a za sebou ťahám reťaz
obmedzení a výčitiek.
Niet návratu do dní keď biele šaty boli žiarivé.
Kráčať musím vpred v tričku od špiny
tejto spoločnosti,
do ktorej som padla.
Krv na rukách a tvári mám ako gladiátori kedysi po víťazstve.
IBAŽE táto je MOJA VLASTNÁ.
a tak len po hlte zaspávam.
Po lete príde mráz.
Holub odletí
podo mnou je zráz.
Smiech prekliatych,
malých detí.
Súmrak padá - - -
- - - dopadol
na horný koniec mesta.
Ku mne nepríde pokoj
slabých vtáčat a ochrana matky.
nemala som odchádzať tak skoro.
No bolo mi to treba..???
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
dungeo
18. 4.apríla 2008 13:55
Pekne, ale strasne smutne, normalne sa mi chce plakat
3
paci sa mi to aj ked je to realisticke a az hnusne uprimne ... sama by som to lepsie nezvladla a to vo mne je uz dost skeptizmu
Napíš svoj komentár