Sedíš a vychutnávaš
posledné teplé lúče.
Naozaj posledné?
Nie.
Ale buď vďačný a každú vec rob,
akoby bola tvoja posledná.
Prečo?
Pretože môže byť.
Odovzdaj sa a ver.
Cítiš samotu a chlad?
To len noc sa pomaly blíži
a objíma ťa súmrak.
Je vôbec možné splynutie vekov?
Dokáže sa čas zastaviť?
Dokáže niekto naozaj milovať?
Nájde sa jeden živý človek?
Existuje fantázia?
Ako sa volá náš svet?
Vstaň a choď!
Pýtaj sa otázky, ktorých sa bojíš.
Hľadaj odpoveď.
Volaj!
Hlasnejšie!
Prečo nepočuť tvoj hlas?
Prečo sa zdá byť mĺkvy zas?
Vari sa nik ani neobzrie
za slabým volaním?
Volanie, sťa malé vtáča píska
keď vypadne z hniezda.
Príde jeho matka?
Umrie vari opustené?
Si ako ono.
Neboj sa a nájdi ho!
Nebude samo a ani ty nie.
Spolu to dokážete.
Záchrana dvoch duší.
Dobytie nesmrteľného.
Tvoj duch sa vznáša
na krídlach vtáčaťa.
Slza stekajúca po líci,
tichá modlitba sa stráca
v mŕtvom ovzduší.
Tí čo hľadajú, našli telo.
Čo to má v dlani?
Malé vtáča.
Už nedýcha.
Vstali a zármutok
im sadá na tvár.
Faloš a zrada
stoja za nimi a
tisnú im ramená.
Bolo to ale naozaj tak?
Nie, je to len fikcia.
Len chmára, čo odletí
ako nočný motýľ
aby šiel v ústrety svojej smrti.
Kam?
Do svetla.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár