Už som sa tešila
ako bude skvelo,
no po tom dni...
iba plakať sa mi chcelo.
Nič som nechápala,
žiadna podpora.
Asi tie slzy,
za nič nestoja.
Pozrela som sa späť,
všetko je preč.
Na mojej tvári
už úsmev nevidieť.
Ak sa zapozerám,
zase dozadu.
Neprežijem to.
Moje srdce plače od žialu.
Plače zo žiaľu,
pre ktorý umrieť sa dá!
Teraz mi nepomôže
žiadna porada.
Spravil si to,
čo nikdy by som
si netrúfala.
Nikdy by som
v to nedúfala.
Keď bolo najlepšie,
nevidela som sa.
Teraz vidím chyby:
"Nie, neľutuj sa"!
Už nevládzem rátať,
koľko dní ešte budem plakať,
smútku sa bude lakať.
Ty odišiel si.
Nedodal ZBOHOM.
Nemal si city,
už viem ako to bolo.
, , Prepáč"!
To ti už nepoviem.
Teraz všetko v duchu ľutujem.
Teraz len plačem
a ďakujem za spomienky,
ktoré si mi dal.
Až teraz spoznala som (ozajstný) žiaľ.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
5. 1.januára 2021 16:29
preco sa to stalo? pis viac!
Napíš svoj komentár