Hriech

Obetujem spánok pre zlatý prach hviezd, neviditeľnou rukou nechávam sa viesť. Kolotočom falošných farieb, v múze zázrakov neznámych miest. Nechávam sa unášať vlnami tancujúcich tónov, zvukom praskajúcich strún,  na kameni starých ruín hrajem pomalý súlad akordov. Tam v tej ríši hrám pre mesiac, v podtóne červeného neba, kričiac čoraz viac : „Prosím, nájdi ma!“

Kráčam bosá ostrými špirálami, podávam ruku divným tvorom, v hrobom tichu stretávam sa s mojimi očami. Trpkosť očí v tmavom zrkadle, matných farbách stien, utopené v zabudnutej sláve, splácajú dávny hriech.

Zdieľaj článok na facebooku
3 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    1ggy

    23 ročný chalan
    kde sa dá

    zimomriavky :-o (thumbs)