Monodialóg

Môžeš ma milovať, môžeš ma nenávidieť, môžeš zneužívať moje telo a zráňať moju dušu. Pamätaj si jedno, do smrti nebudem milovať nikoho iného, len seba...

"Čakám, že začneš zmyslu plnú konverzáciu."
Nič.
"Tak nič, ja sa zatiaľ pôjdem poprechádzať po streche. Až sa vrátim, chcem vidieť celú
A4 plnú riadkov a mamu na odchode."
Ale vôbec nikam nejdem, len čakám.
"Vyvíja sa to zaujímavo, stále čakám..."
Aha.
Už.
Veci sa dali do pohybu.

"Vonku je -1, ale mňa netrasie od zimy. Trasie mnou nervozita."
Stále nič. Je to ako snaha zapáliť si cigaretu vo vetre.

"Dnes idem do nemocnice," ohlasujem nikomu, lebo všetkým to je aj tak ukradnuté.
"Cigareta zo svojej predstavy mi udrela do nosa."

A zase nič.
Je to ako stavať vežu z drevených kociek, ktorá nemá šancu stáť.

"Nie. Vôbec. Dnes nie."
S kým sa to tu bavím?

Sám so sebou, v tme a šušťanie modemu.

"Nemám chuť na milé slová. Na nikoho slová a na nič. Ste mi odporní, lebo ste ma naučili milovať k nenávisti, nenávidieť k smrti a zomierať kvôli láske! Nenávisť a zlosť..."

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu