Vravia ti: „Bojuj!“ hoc liečba je nemožná.
Žerie ti telo no hlavne pokoj v duši.
Len strach a samota tvoje slzy suší.
Deň za dňom stále snažíš sa žiť naplno,
No bež naprieč životom s takýmto bremenom...
Úprimnosť v smiechu, no väčšia je v plači.
Veriť a dúfať... Azda to stačí?
Strácajú sa obe - sila života aj viery,
Vieš dnes už dobre, kam život tvoj mieri.
A tak len sleduješ jak ticho trpia všetci,
Ktorí ťa chlácholia: „Vyliečiš sa!“ ...kecy!
Do konca života len chvíľa kratučká.
Dlhé sú bolesti, ťažká je rozlúčka...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
loveistheanswer
14. 4.apríla 2012 15:54
to je o tebe?
Napíš svoj komentár