Prerástla ľudský svet dotkla sa neba
A Boh hoc hľadal v nej v láske dvoch bezbožných
Nezbadal svoju tvár nenašiel seba
A keďže krutosti má Boh až priveľa
Zrak jeho láskavý zastrel sa čiernou hmlou
Za zločin posvätný potrestá Anjela
Že Pána opustil a potom zabudol
Na pomoc zavolal toho čo vziať si smie
To čo Boh zasadil lebo Pán Stvoriteľ
Môže dať vytvárať no ničiť a brať nie
A on zniesť nemohol že im tak závidel
Tak v nebi zjavil sa čierny drak Diabol sám
Nik sa už neľaká nik sa už nediví
Veď sluha musí prísť vždy keď ho volá Pán
A potom rozbíjať budúce rodiny
Tristan a Izolda Rómeo Júlia
Čím viac sa ľúbili tým menej dožili
Vždy lásky najväčšie žiarlivosť zabíja
Tí nie sú blažení sú Božie omyly
A tak Boh prikázal zbaviť sa Anjela
Veď zomrieť nemusí jeden aj druhý
Myslel si že láska so smrťou umiera
Avšak tá pravá má korienok tuhý
O pár chvíľ chlapec už vydýchol sťažka
Drak ho vzal do dlane a zniesol zo sveta
Ledva ho uniesol tak bolesť je ťažká
Keď v zlosti otca je smrť syna odetá
Držal ho pevne kým neprešli za bránu
Anjel sa nepýtal kedy sa otvorí
Vie že sa cez ňu len démoni dostanú
Nič čisté neprejde púšťa len netvory
O pár dní vo dverách zjavil sa známy muž
Dievčina stojí a hľadí mu do očí
Zdesením trasie sa nedýcha ani už
No keď ju pohladí srdce jej poskočí
Nosil ich muž ktorý sa svetu nepoddá
Dnes sú však obe v tme čierne a chladné
Stojí tam strhaný v rukách má rohy dva
Teplá krv na čele pomaly chladne
Zovrie ho v náručí pobozká na pery
Hoc nie je rovnaký vie že ho miluje
Veď láska časom zas myseľ mu zocelí
Aj rany na duši – zahojí oboje
Tak už dnes svet aj Boh sám si je vedomý
Že oheň lásky aj napriek dažďu horí
Neboj sa Anjel môj peklo nás nezlomí
Veď náš cit prekoná všetky nočné mory
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
antifunebracka
9. 4.apríla 2015 09:33
ej, jaka basnicka!
4
@antifunebracka No dobre, ale básnička je tu rok a pol a ty sem pravidelne chodíš, a tvoj koment je tu pár mesiacov a ja som tu celý ten čas nebola.
Napíš svoj komentár