.... bol som unavený ..... chcel som pobaliť a odísť ... .
Potom ale prišlo rozhodnutie ,ktoré bolo možno chybou ... šiel som ešte na jednu pesničku v úmysle , čím viac budem trénovať tým lepšie pre mňa .
Pri previse /tanečný prvok/ som si vyvrátil nohu v kolene ... bol to hrozný pocit , zvuk ktorý sa prenesie až k ušiam aj cez hlasitú hudbu ... bolesť a pocit praskajúceho „niečoho “ v kolene
Boli to najdlhšie chvíle môjho života. Aj keď som bol na zemi do slova a do písmena , našiel sa človek , ktorý nechal svoje povinnosti a bez všetkého prišiel .. a podal mi ruku ktorú som vtedy tak potreboval. Pomohol mi vtedy keď som cítil že sa stalo niečo , čo som nikdy nechcel.. A práve kvôli jednému telefonátu , a pomoci odprevadiť ma domov mi práve táto osoba zachránila všetko čo so v tej chvíli mal ... Zachránila mi vieru v nápravu .
Príchod domov .. oznámenie rodičom čo sa mi stalo . A práve tu prichádza tá skutočná bolesť ... nie fyzická ... ale psychická .. až doma som si uvedomil , že som s tancom skončil . Nechutilo mi jesť .. nemal som o nič iné záujem .
Bolesť neprechádzala , a ani pocit bezbrannosti ... vedel som že to potrebujem ... neváhal som teda .. chytil so do rúk telefón a volal .. Volal som osobe , ktorá ma nikdy , nikdy , nikdy nesklamala a ani tak neurobí ..
Rozhovor bol pre mňa veľmi ťažký ... bolesť na srdci priťažieval fakt že som práve od tejto osoby neuposlúchol a nedal si dosť pozor . Aj ona mi pomohla prekonať tú strašnú priepasť ... na konci jednej som bol ja a na druhom , môj vysnívaný sen .
Ďakujem jej , ze to že mi práve v tento večer povedala slová , ktoré som potreboval počuť .. Vážim si to ... A hlavne .... vážim si ju ....
S odstupom času .. netancujúc , sa vo mne hromadil istý hnev na samého seba ... pretože som nebol dosť silný na to aby som dokázal sa aspoň priblížiť k tomu , čo som tak chcel ...
Ale vtedy prišla ona ... nečakal som to ... bol už začiatok leta .. a ja som prvým dotykom svojím zrakom , túžil po jej prítomnosti .. Keď som bol s mojou polovičkou ... nemyslel som na nič zlé... už opäť som začal svet vnímať inak ... Farebnejšie , krajšie ... a neponáhľal som sa len za materiálnymi potrebami.. Práve ona mi už 13 júla otvorila oči a ukázala koho som mal celý rok pred sebou .... Jej nestačí moje ďakujem , jej by som musel dať oveľa viac ...
Dnes 9. marca 2009 som mal svoj prvý minitréning ...možno som veľa vecí pozabúdal , možno to išlo dnes veľmi ťažko ... áno ... ale práve osobám ktoré som pospomínal J , Z a M , by bol hriech nevrátiť sa na tanečný parket ... Z odstupom času prichádzam na to že práve títo ľudia boli na mňa hrdí a práve oni mi chceli pomôcť a urobili tak , preto , lebo chceli a ja im za to všetkým teraz ďakujem .
Možno o mesiac prídem na to že nie som viac pre tanec , no nedalo mi neďakovať práve kvôli osobám , ktoré stáli pri mne . Som na každú hrdý , nikdy vám to nezabudnem .
yorkshine
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
petery
9. 3.marca 2009 20:43
Vo vidis, hovori sa, ze vsetko zle je niekedy na nieco dobre. Drzim palce, nech sa vsetko da do poriadku.
2
krásne... ver, že tancovať sa nedá zabudnúť. len si vyšiel z cviku, ale to chce len čas. a hlavne opatrne, pomaly, máš ešte dosť času na to, aby si sa vrátil tam, kde si skončil a pokrečoval ďalej
Napíš svoj komentár