ON kráča po ulici.Je leto.Príjemné lúče slnka dopadajú na jeho široké plecia.Na tmavých vlasoch sa odráža jasná,belasá obloha.Deň sa zdá celkom obyčajný.Až na jedno zlomené srdce.Do krásnych smaragdových očí sa MU tisnú slzy.No predsa nezačne plakať.Tak ho to od detstva učili.Jeho otec,starý otec...Nikdy ich nevidel plakať.Rýchlou chôdzou sa vybral pomedzi paneláky do parku.
Už je takmer osem hodín.On ešte stále nemo sleduje každý pohyb vetvy na vysokom javore.No z JEHO myšlienok ho do reality priviedlo hlasné škrípanie bŕzd a po ňom nasledoval tvrdý náraz.On sa okamžite postavil z lavičky a obzrel sa.Ostal nehybne stáť.Ešte stále nedokázal uveriť svojím očiam.Nikdy neveril,že niečo také zažije.Auto uprostred pustej ulice stálo pri krajnici chodníka.Pri predných kolesách nehybne ležala postava.Nebolo ju veľmi vidieť.Paneláky boli od cesty pri parku až niekoľko desiatok metrov a ulicu osvetľoval okrem starej pouličnej lampy len mesiac.Auto sa zvrtlo,rýchlo vycúvalo z ulice a vyparilo sa.ON tam ešte stále stál.No v okamihu sa prebral.Rýchlo pribehol k ranenej osobe.Bol to chalan približne v jeho veku.Nahmatal mu pulz.Chalan nedýchal.Začal ho oživovať.Už je to dávno čo mali biológiu,no prvá pomoc bola jeho obľúbená téma.15 stlačení ku 2 vdychom.Stále nič.V nehybnom tele nenachádza známky života.NIE,PROSÍM!Stále nič.Nedá sa nič robiť,Zbohom,kamarát.
No počkať!Zrazu zacíti na spotenej dlani teplý dych.VĎAKA BOHU!Chalan je v bezvedomí,no v jeho hrudi bije srdce.ON vyberá z vrecka svojich bledých džínsov mobil.Musí privolať pomoc.No preruší ho neznáma melódia.Vychádza z vrecka toho chalana.ON ho otvorí a vyberie z neho chalanov mobil.Na displeji je napísané meno volajúceh N z váhaním zdvihne.Z telefónu sa ozve známy hlas.JE to ONA.Tá,ktorá mu pred pár hodinami zlomila srdce.Kvôli nej sa trápi celé noci...Letmo jej vysvetlí všetky okolnosti.Zloží a zavolá sanitku.O niekoľko minút je tu.Býva len o jednu ulicu ďalej.Kľakne si k chalanovi.Do očí sa JEJ nahrnú slzy.Zúfalo položí hlavu na jeho hruď.ON v tej chvíli pochopí.Prichádza sanitka.Chalana naložia na nosidlá.
O mesiac ich vidí kráčať po ulici.Držia za ruky.ONA sa nežne usmieva.Obaja sa držia za ruky.Chalan sa jej láskavo pozerá do očí.Pobozkajú sa na pery...bez toho aby niečo povedali.Možno,keby ho v ten osudný večer nezachránil...Možno by teraz on stál na jeho mieste.Jeho život už nemá zmysel.Jeho telo zožiera jed...A jeho prúdenie nevie a ani nechce zastaviť...

 Blog
Komentuj
 fotka
minora  9. 9. 2010 16:34
má to pekný dej, len ten koniec.....ja neviem ale mne osobne tam chýba možno ešte viac opísať tie pocity toho chalana-záchrancu
 fotka
maciatko0985  9. 9. 2010 17:00
krasne je to to sa stalo skutocne?
 fotka
wix33  9. 9. 2010 17:37
ale nie...teda dúfam že nie...vlastná fikcia
 fotka
zdenkula  25. 9. 2010 09:56
No,ked je to fikcia,tak v poriadku,keby sa to stalo skutočne.uteč.
 fotka
olivia47  17. 10. 2011 17:32
skvelééé
Napíš svoj komentár