nenachádzam nič
iba nenásytný dav rúk
trhajúci moj odev istoty
V tejto
trieštivej zime
upokojujem sa
lebo on vždy vráti sa
a pohladí ubolenú dušu
rezom cez rez
v znovunájdenom
zmysle pre nič
v tichosti osamotenej hudby
pre naše všetko
pre našu smrt´...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár