Zaklopala na dvere a ja privítala som ju s otvoreným náručím. Tak dlho som na ňu čakala, toľko dní a nocí prešlo od poslednej návštevy a opäť som sa dočkala na moju priateľku, jeseň.
Skončilo leto, opúšťa nás pevné objatie horúcich dní a s ním odlietajú kŕdle lastovičiek do teplých krajín, akoby tu skončilo sa dianie a život pokračuje niekde ďaleko od nás, no mýlia sa. I keď končí jedna etapa, prichádza ďalšia, vždy niečím iná, niečím výnimočná.
Pomaličky vychádza slnko a ja hladím von oknom na nádheru, ktorú pre mňa pripravila. Hoci stromy, také krásne s lístím, strácajú svoje ošatenie, necítia sa okradnuté, aj keď by mohli, i ony kochajú sa nádherou, ktorej prispeli . Dni sa skracujú, ľudia náhlia vpred, naháňaju čas, a ja sa len radujem a smejem tým, čo nedokážu odceniť hru našej prírody, tá pestrosť všade navôkol sťa farebná dúha oblohy a jemne vejúci chladný vánok šeptá mi do ucha šibalskú pieseň jesenných škriatkov. Zamračená obloha, akoby súcitila s každým z vás, čo nepríjemne sa mračíte, keď vychádzate do ulíc a nevnímate tanec listov vznášajúcich sa vo vzduchu, ladne, nemysliac na dopad. Oni si užívajú let, svoj posledný a nezaujíma ich, že keď dopadnú príde koniec. Chvíľu pobudnú na chodníkoch, pokryjú ich ako koberec a potom zmiznú už navždy, kým neprídu nové.
Prežili sme spolu veľa smútku i radosti, ruka v ruke kráčali sme životom. Spoločne strácali sme sa vo svete, svojimi snami, svojim lístím. Snažili sa ukázať, že napriek všetkému, nebudeme smútiť a ukážeme svetu úsmev a farebnosť našich existencií, no ako dopadol posledný list, skončila sa naša cesta. Zanikli sme v našom bytí, aby prišlo niečo iné. Bola si mojou a ja tvojou, opäť počkám si, kým zmení farbu tento svet.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
johnysheek
4. 11.novembra 2010 08:10
ale to sa "nema"
Napíš svoj komentár