NEBOJTE SA TOHO ZVUKU! TO JE LEN
MOJA PIPUŠKA :)

No dobre teda...

Časy sa menia, a my sa meníme s nimi. Toto som ja pred 600 dňami a toto teraz:

V tomto blogu vám poviem o sebe všetko. (čo ma práve napadne)
Som (ne)normálny chalan ako každý ostatný. Občas nechápavý, občas nadržaný a občas úplne divný...
Vlastne nechápem ako som sa mohol doteraz chápať.

A mimochodom, ja asi vôbec nie som chalan ako každý ostatný.
Nemám rád futbal ("OLÉÉÉÉE, SPARTÁÁÁÁÁK, MY ŤA NIKDY NEOPUSTÍME, SI NAŠE VŠETKOOO"), ani autá, motorky, mobily či inú techniku. Už ako malý som sa radšej hrával s bábikami než s autíčkami, trhal som im hlavy a tak. Tieto deštruktívne sklony mi zostali až po dnes. A tak som sa pomaly vyselektoval spomedzi chlapčenského kolektívu do toho dievčenského, nemal som sa s chlapcami o čom rozprávať. Zato dievčatá sa mi odjakživa zdali komunikatívnejšie, príťažlivejšie, chápavejšie a oveľa atraktívnejšie. Preto ma i dnes uvidíte skôr v spoločnosti opačného pohlavia ako naopak. Niektorí "chalani" mi to kedysi zazlievali, častovali ma posmeškami ako buzna, alebo homoš, len za to, že oni boli v skupine 5 chalanov a okolo mňa bolo vždy 10 báb. Časom som pochopil, že to bola iba obyčajná závisť a som rád, že som sa k nim nikdy neznížil.

Inak som citlivý, úprimný mladý človek, ktorý píše rád básne a rozveseľuje ľudí (dievčatá) okolo seba. Občas som hyperaktívny a občas dokonca aj otravný, pretože môj vždyprítomný úsmev a dobrá nálada nie vždy prídu vhod... Som večný optimista, k svojim povinnostiam sa staviam flegmaticky, preto ma mnohí považujú za nezodpovedného. Ale keď mi na niečom ozaj záleží, tak to dokážem, nech je to hocičo. ,,Všetko sa dá, len treba chcieť.", to ma naučil môj otec a je to ozaj tak! :) Ak niečo chcem, nebudem myslieť na všetky prekážky, ktoré ma v ceste čakajú a vymýšľať si ďalšie, ale (bezhlavo sa vrhnem) vykročím za svojím cieľom a dosiahnem ho.

To by bolo o mojich citoch. Skúsim niečo o mojich činoch
Moje činy sú nevyspytateľné, som spontánny, a ak mám chuť niečo spraviť, tak to spravím, či už je to prechádzka po trnavskom námestí s igelitkou na nohe (hlave), fotenie sa s neznámymi ľuďmi na ulici alebo jedenie tatranky na jeden hryz. Napriek tomu sa k ľuďom vždy snažím správať s úctou; nerobím iným to, čo nechcem, aby iní robili mne. +k babám sa snažím správať ako gentleman, kupujem im zmrzlinu a som k nim vždy milý :D (ale nechcem tu veľmi prezrádzať svoju stratégiu).

A napriek tomu, že som taký "Casanova" som nikdy žiadne dievča nepobozkal na pery. A nehanbím sa za to! Som mladý a slobodný a chcem taký nateraz aj zostať, necítim sa na nejaký vzťah. Nie som na to pripravený. Veď načo je mi vzťah v 15tich? Síce, je pravdou, že aj 13-ročné lásky majú svoju históriu (ako raz povedal Válek, och, už tretí citát! Nemám rád citáty), ale mňa by vzťah zatiaľ neobohatil asi o nič, teda okrem straty slobody. Stačia mi kamaráti, aj oni mi vedia dať pocítiť lásku, tú skutočnú, a vážim si ich za to. A predstava ja+vzťah s nejakým dievčaťom sa mi zdá viac ako komická, pretože som celkom (veľké) nemehlo a určite by sa na mne dievča nasmialo... Ale som aj veľký romantik, tak trochu nemotorný :).

Okrem iného som kedysi rád naháňal holuby na námesti s rozprestrenými rukami za kričania:,,Hrkú-hrkú!"... Už to nerobím. Nie je to preto, že som vyrástol, ale preto, že mi začalo byť ľúto holubov. Také nevinné stvorenia, úplne bezbranné v porovnaní s človekom... predstavte si tú situáciu, že by ste boli vy tým holubom, a že by vás niekto tak naháňal! Hanbím sa za seba :(.

V podstate som vám teraz povedal o sebe všetko, aj nič - keď si to prečítal rýchlo a bez zamyslenia, alebo keď si to vôbec nečítal, tak nevieš o mne vôbec nič. :D Logické. A v podstate si o nič neprišiel.
Ale keď si si to prečítal a pochopil si ma, tak je to fajn, lebo mne sa to ešte nepodarilo. A veď môže niekto sám seba úplne pochopiť pri plnej zložitosti umu? Asi nie. Ale na predstavu by vám to malo stačiť. Ostatné si už nechám pre seba :)

Akokoľvek, som to ja. A som rád, že som to ja... Nejako som sa so sebou už naučil žiť.

Fajn, no nie?

A... gratulujem, že si sa dočítal až na koniec tohto... môjho... hm. predstavenia... teda ďakujem ti, že si sa dostal až na koniec môjho predstavenia. (pokiaľ si teda nezroloval stránku hneď po prvej vete, lebo sa ti to zdalo nudné, že si pozrieš aspoň komentáre, tak ako to robievam ja :))

Kon iec

PS: A budem rád, ak nakŕmiš moju Pipušku!