Moje najobľúbenejšie, ktoré môžem čítať hockedy, za hocijakých okolností, a ktoré ma vždy znova a znova rozcítia, dojmú a nabijú novou energiou. Slovo je večné a tieto slová sú navyše krásne:


"Nastala zima, keď si ty bol preč,
potecha mojich náhliacich sa rokov.
Stemneli dni, mráz riekam zobral reč.
Púšť decembrová - kam len dozrie oko.

Veď pre teba len kvitla príroda.
Keď ty si preč, niet ani vtáčích piesní.
Ak sa aj smutne sem - tam ozvú kdesi -
lístie hneď bledne, tak sa zimy desí."
William Shakespeare, Sonet 97


Biela, je púpä v polosne;
rty na rty, drahá, položme.

Čierna, sú oči ako noc.
Jaj, ľudia, ľudia, na pomoc.

Sivá, je súmrak severný.
Si neverná? Som neverný.

Rudá je klenba, pomsta, krv.
Že sme to nevedeli prv.
Emil Boleslav Lukáč, Balada


"Ona v lopúchových listoch, ona v prachu môjho dvora, vo farbe domov, ona všade, kam dovidí moje oko, aj tam, kam nemôže preniknúť. Ona neuveriteľne prítomná, neuveriteľne živá, ona na dosah mojej ruky, a predsa tak ďaleko a tak neuveriteľne mŕtva."
Rudolf Jašík, Námestie svätej Alžbety


"Drahý!... Nie, s nikým na tomto svete
už s taký rýdzim ohlasom
nebudú moje túžby spätá
ja z vôle božej tvoje som.
Môj celý život, milovaný,
sľuboval mi ťa naveky,
až po hrob si mi nebol daný,
ochranca blízky, ďaleký...
Neznámy ešte dávno vo sne,
prišiel si ku mne milý hneď,
pohľadom pálil neúprosne,
v duši som dávno tvoj hlas znieť
počula... nie, to nebol sen!"
A. S. Puškin, Eugen Onegin

"Dnes vedela, za toľký čas rozležalo sa jej to v hlave, že on jej vlastne nikdy nepatril, pretože nepatril nikomu. Bol vždy sám. Sám proti všetkým, proti nej i proti sebe samému."
Dobroslav Chrobák, Drak sa vracia


"Nikdy som si viac, ako v tejto chvíli neuvedomila, že všetko je láska a všetko závisí od lásky. A táto láska v nás buď je alebo nie je. Ak ju máme, milujeme nielen vlastného milenca, ale aj všetkých ľudí a všetky veci..."
Alberto Moravia, Rimanka

"Lebo láska celá je len úsmev, celá len svetlo, celá len život."
Romain Rolland, Peter a Lucia