Každého najprv viedli rodičia.
Držali ho za rúčku a vraveli mu kadiaľ má ísť.Kde má zabočiť, čomu sa vyhnúť.
Učili nás, že niekedy je lepšie ísť okľukou, než skratkou.
A my sme im neverili.
Nechali nás poučiť sa z vlastných chýb, no mnohý z nás sa nepoučili.

Ale každý raz musí dospieť.
Musí dospieť a hľadať si správnu cestu sám. Musí zle odbočiť a vrátiť sa naspäť, aby zistil, že tadiaľ nemá ísť.
Aby zistil, že to nie je tá správna cesta, no mnohí si to nevšimnú a idú ďalej zle.

Každý musí hľadať správnu cestu aspoň chvíľu sám, aby zistil, že v spoločnosti iných sa mu hľadá lepšie. Preto si hľadajú priateľov. Často sa však v ľuďoch zmýlia a musia hľadať odznova.
Ale keď už raz nájdu tých správnych, omnoho ľahšie sa im hľadá tá správna cesta bludiskom života.

Usilovne potom hľadajú tú správnu cestu spolu, aby raz aj oni mohli byť tí, čo budú tadiaľ viesť tie svoje deti.
Aby oni mohli byť tí, čo budú ukazovať správnu cestu iným.

 Blog
Komentuj
 fotka
omeleta  15. 9. 2010 12:35
krásneš 5*



toto bude v top
 fotka
wanilka  15. 9. 2010 12:44
@omeleta moje a v tom ? šibe ti ?!



ale s týmto blogom som spokojná asi najviac zo vštkých
 fotka
omeleta  15. 9. 2010 13:00
krásny je
 fotka
wanilka  15. 9. 2010 14:27
@omeleta dakujem
 fotka
zdenkula  23. 9. 2010 16:24
Tlieskam!Tlieskam!



Nádherný blog!Ani ja by som taký nedokázala napísať...

Len tak dalej v tvojej kariére
 fotka
wanilka  23. 9. 2010 17:13
@zdenulka dakujem je to mile pocuvat pozitivne reakcie na mna... a aj troch nezvyk
Napíš svoj komentár