Nečakane by som chcel teraz pokračovať ôsmym článkom na túto tematiku. Zamýšľam sa teda nad pomerne častou otázkou, ale predsa dôležitou.  Aký má život naozaj zmysel? Do danej ankety som teda pridal jeden komentár, ktorý teraz teda použijem ako článok.

Neviem presne na základe akých priamych, alebo nepriamych, dobrých, alebo zlých skúseností zakladáš túto anketu. Samozrejme je to tvoj názor, neberie ti ho nikto. Je pravda, že aj mnohí poprední učenci, umelci a podobne často tvorili príliš zložité veci, ale pritom možno sami si nevedeli dať odpoveď na pomerne jednoduché otázky, pretože nevedeli rozmýšľať nízko. 

To je niečo, čo sa píše aj v Písme, aby sme navzájom nezmýšľali vysoko, ale prikláňali sa k nízkym. Práve v tom nízkom priamo alebo nepriamo môžeme dostať odpoveď na otázku, ktorú sme roky nechápali. Presne tak, ako pytagorovu vetu sformulovala negramotná žena, o príklade ktorom som sa zmienil v niektorom článku. Prečo na to prišla táto neučená nikým osoba, a prečo celý akademický svet nespomenie v škole žiakom, že tá veta nepochádza od slávneho pytagora, ale z úst negramotnej ženy? 

Azda preto, lebo možno tie naše ideály, ako také, by sa celkom položili a rozsypali práve na tejto otázke, nad ktorou, nad zmyslom ktorej sa teda pravdepodobne nechce nikto zamýšľať. Pýtaš sa v podstate otázku, ktorú trápi azda každého, avšak mnoho z nás, poviem to aj na seba, sme možno pohltení prácou, štúdiom, a tak človek nevníma niektoré spoločenské témy tak citlivo. 

Príčina ako píšem je jednoduchá, je to stála vyvíjajúca sa činnosť, ktorou sa zamestnávaš. Mojím úvodom, celkom jednoduchým, si vieš odpovedať možno sčasti na otázku, aký to má zmysel. Na to, aby sme dostali uspokojujúcu odpoveď, musíš predovšetkým hľadať príčinu či už v dobrom, alebo zlom v sebe. O tomto rozprávam v nespočetných mojich článkoch. Problémom je, že mnoho od tejto témy odvracia zrak. 

Mnohí sa na všetko dívame len cez čísla, grafy, a čo je dôležité cez peniaze. Šetríme si na niečo, a keď si to kúpime, zistíme, že nie sme uspokojení, ba čo viac, chceme niečo inšie. Zistil som to aj ja, a práve preto som toto myslenie odsunul na vedľajšiu koľaj.

Pomaly hodnota v našich očiach stráca hodnotu, a na mnoho sa dívame len ako pokus na krátkodobé pobavenie, pričom nehľadáme akýsi neopakovateľný súzvuk duchovna. Nie je pravda, že človek sa celý život za niečím naháňa, a potom akosi nastane jeseň života, kedy riešiť to, za čím prahol celý život, už nemá zmysel. 

Práve toto je problém ateistov, ktorí nevedia rozlišovať hmotné potreby od duchovných potrieb, ktorí sa vysmievajú prežívaniu náboženských prejavov, ktorí ich nechápu, ktorí vedú nekonečné a nikde nevedúce diskusie o tom, či Boh existuje, alebo nie. Mnohí sa vysmievajú, robia si posmech, ale potom to tak aj dopadne, len všetko chce čas. Poznáme tie frázy, že život treba žiť naplno, treba si vychutnať každý okamih, všetko vyskúšať, mať o všetkom vedomosť, aby som všade bol, a neviem ešte čo. 

Má zmysel pociťovať túžbu za niečím čo nevieme uskutočniť? má nejaký zmysel, ktorý by bol postavený na akomsi reálnom základe, že túžim po niečom, čo je ťažko uskutočniteľné v najrozmanitejších podobách? Práve chamtivosť môže doviesť človeka k nepokoju, ku sebaklamstvu, akejsi falošnej nádeji, falošnej predstave o mojej vlastnej dokonalosti, kde mám len ja pravdu. 

Pokiaľ sa človek zbaví tej svojej sebe vlastnej dokonalosti, potom sa dá povedať, že zmysel má aj to, keď o niečom pochybujem, kedy sa hľadám, kedy v niečom rebelujem, kedy niečo odmietam, a práve naopak, keď si toto všetko dám do poriadku, zisťujem, že to boli potrebné fázy, v ktorých si sa hľadal, a kde si hľadal recept, ako dosiahnuť niečo, čo ti dáva tebe vlastný a jedinečný pohľad na zmysel života. Táto téma je nanešťastie veľmi obšírna, a dobré by bolo ju v niečom aj skonkretizovať. Práve problém, že nevieme konkretizovať niektoré fakty, a hovoríme všeobecne v nás vytvára pocit bezmocnosti, že chceme toho veľa, túžime po mnohom, ale nie sme šťastní. 

Záverom predsa mi len nedá nespomenúť biblické state, ktorými prekleniem tento článok. Azda najlepšie to vystihujú evanjeliové state v podobenstve o bohatom mladíkovi, kedy sa pýtal Ježiša, čo má robiť, aby bol šťastný, pričom bez váhania mu Pán odpovedal, aby predal všetko, čo má, a bude mať poklad v nebi. Ja si myslím, že mnohým chýba, že nedávajú čosi zo seba, že myslia len na seba, v čom tkvie morálny problém. 

Že mnohým sa nechce vysúkať si rukávy, a cítiť z nich akúsi prílišnú pohodu hraničiacu s lenivosťou, ktorú už nedokážu v sebe samostatne prekonať, a potrebujú na to všetko neúmerne veľa času, a čas je drahocenný, nazad sa nič nevráti. Ale práve keď si uvedomíme, že niečo sme premárnili, niekedy práve v danom okamihu môžeme akosi konečne nachádzať seba samého. To znamená, že človek akosi na základe vlastnej neschopnosti, obmedzenosti, možno naivity hraničiacej s hlúposťou naozaj sa postupom času môže meniť k lepšiemu, čo bude celkom isto badať na jeho predovšetkým duchovnom vzhľade a prejavovaní názorov.

 Blog
Komentuj
 fotka
patrixo  1. 11. 2019 23:02
zmysel zmyslu? neprehanas to uz?
 fotka
vreskot000  1. 11. 2019 23:15
@patrixo nie nie.
Napíš svoj komentár