Zdôrazňovanie našich prednosti

V súčasnosti badám akýsi veľký extrémny rozdiel v ponímaní reality života, ktorý žijeme, jeho profesionálnej stránke. Ako to teda myslím sa pokúsim rozobrať v tomto mojom sobotnom príspevku.

Sú ľudia, ktorí pracujú vyslovene potichu, v skrytosti, a nemajú záujem o akési zverejňovanie toho, čo vedia, v čom sú jedineční, v čom sú dobrí, kde majú technologické predpklady, možno technické vzdelanie, alebo vzdelanie humanistického charakteru a podobne. To je niečo podobné, ako v televízii, kde teda sa sústreďujeme len na akýsi koniec, finálnu podobu produktu, ale nevnímame to všetko okolo toho. Alebo ako v našej práci. 

Často sme možno počuli, azda nikto sa tomu nevyhol tej magickej vete, že.... je jedno za aký čas to vykonáš, ale musíš to vykonať, inšie ma nezaujíma. Proste to treba spraviť a hotovo, a na inšie sa ťa nebude nikto pýtať, ani sa rozprávať.

A obyčajne, keď aj dôjde k tomu magickému stopercentnému plneniu našich povinností, obyčajne vtedy to padne. Napríklad sa mi stalo, že proste keď som prekonal plán splnenia vo firme, na nejakých 107 percent som splnil plán, nedostal som proste adekvátnu odmenu o tej finančnej taktiež som nemohol povedať, alebo sa priaznivo vyjadriť. Čo chcem týmto všetkým povedať.

Niekto berie ako píšem na začiatku zdôrazňovanie našich predností a kvalít ako možné šplhnutie si u niekoho, kto sa javí ako dôležitý, alebo dôležitejší, niekto proste chce prirodzene postúpiť vyššie. Človeka donekonečna, a to chcem vyzdvihnúť, nebaví hrať ako sa hovorí druhé husle, a donekonečna akosi prirodzene potláčať svoju individualitu, a to len preto, lebo pracuje možno v nesprávne začlenenom kolektíve, kde nevie teda preukázať svoju kreativitu, svoje talenty alebo prirodzené vlohy, ktoré každý z nás má. 

Na druhej strane chcem ale zdôrazniť, že v histórii bolo veľa ľudí múdrych, ktorí ďaleko predčili svoju dobu, ale predsa žili vyslovene v skrytosti, a história, možno len na škodu veci o nich akosi pramálo rozpráva, spomína, nevenuje im proste svoju pozornosť, ktorú by si možno celkom isto minimálne z morálneho hľadiska napríklad zaslúžili. Možno by si zaslúžili, aby si z nich ostatní taktiež brali morálny príklad, ale tu sa dostávame ku korenu problému.

Svet takýchto teda paradoxne nepozná, pretože pracujú v skrytosti, kde sa neukazujú očiam na verejnosť, pretože, a to je veľm smutné, táto doba ich viac menej ani nepotrebuje, nestojí o ich celkom záslužné práce a služby, ktorým vlastne takto jedinečne duchovne obohacujú svet.

Čo spomeniem záverom. Zdôrazňovanie našich predností sa nejedná o to, či chceme nasilu možno vyniknúť v našich prednostiach, v niečom, v čom napríklad excelujeme, ale to, aby sme aj iných nadchli pre možnosť dobrej spolupráce, a aby sme s takto navzájom potešovali, duchovne obohatili. Nech sa vám darí.

Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku