Vieme žiť naplno? I

Kedysi som pridal sériu článkov, či vieme, čo znamená žiť naplno, dnes ale to nebude celkom isto s tým tematickým obsahom súvisieť, a práve preto som zmenil názov. Zapojil som sa zase do jednej diskusie od jednej mojej známej, s ktorou som trochu vzdialený sused, poznáme sa.

O čo teda ide. Otázka teda znie, či teda vieme žiť naplno, ako si to predstavujeme, ako to máme vnímať, ktoré sú teda tie predpoklady, aby sme zužitkovali všetko okolo seba v náš prospech, ale ja by som si kládol otázku, či je užitočné zužitkovať "všetko" vo svoj prospech, pretože ten pojem všetko znie filozoficky absolutistický, a my nedokážeme práve tento nazval by som ho filozofickým absolutizmom plne obsiahnuť.

O čo teda ide. Filozofia a logické uvažovanie každému hovorí to, že čo spravíš v daný čas, alebo čo nespravíš v daný čas, bolo aj tak jedine tvoje rozhodnutie. To rozhodnutie, ktoré vychádzalo z vlastnej slobodnej vôli. A práve slobodnú vôľu považujem za akúsi nebezpečnú pascu. A možno to rozhodnutie práve tak veľmi bolí, a človek sa často v mysli vracia späť, čo všetko by chcel ešte ovplyvniť, ale už nevie. 

A práve preto to rozhodnutie je vždy debatou v neskoršom čase, kedy si analyzujeme, či sme niečo spravili správne alebo nesprávne. Teda máme tendenciu k niečomu sa vracať a analyticky rozoberať naše rozhodnutie, ktoré možno stále spochybňujeme. Či to je správne. Možno áno. Možno neskôr príde čas, kedy pochopíme, že všetko čo sme spravili, slúžilo predsa len k nejakému cieľu, kde sme došli do nejakého poznania

A veľa ľudí je neschopných vykonať rozhodovací proces nech dopadne v prospech, alebo neprospech. Je to pochopiteľné, lebo človek sa bojí neúspechu, ktorý ho vráti znova na pomyslenú štartovaciu čiaru, čo pochopiteľne nechce. 

Čiže pochybujem, že človek niečo bude ľutovať. Skôr je to o možnom akomsi náhlom emočnom afekte, ako o racionálnom uvažovaní, o čom hovori napríklad pojem sentimentálnosť v myslení mladšej alebo staršej generácie. Čiže všetko má svoj význam. 

A pokiaľ človek nie je zrelý a  menej chápe napríklad akceptovať aj svoju nedokonalosť, a teda neuvedomíš si aj svoju bezmocnosť zmeniť niečo, čo nie je v tvojich silách, teda pokiaľ si to neuvedomíš, tým viac budeš žiť v dez - ilúzii, že niečo si mohol spraviť a nespravil a potom to budeš ľutovať. Ľutovať nikdy nemáš čo. 

Lebo vtedy si sa tak rozhodla, rozhodol. Ľudia na veci častokrát idú materialisticky, alebo vnímajúc všetko len svojimi zmyslami, ktoré nás vedie pekne zamotať, pmýliť, a taktiež len vnímajúc ten efekt a pôžitok plynúci z niečoho, nie to, čo bolo použité ako prostriedok na dosiahnutie cieľa. 

Práve preto je mnoho ľudí, ktorí sa len ľutujú, ale oni stratili dávno sami seba. To, že človek dobieha zameškané, je len prejav možnej menejcennosti ale samého pred sebou. 

Nie z pohľadu iných, ale z pohľadu na seba, kedy si človek uvedomí, čo všetko som mohol spraviť a nespravil. Treba si uvedomiť, že človek má každý jeden deň na výzvu spraviť niečo lepšie. mnohí sú neschopní ľudského kontaktu a spýtať sa také jednoduché, ale predsa veľmi ťažké ako... ako sa máš. nepotrebuješ pomôcť? ako sa cítiš, a mohli by sme teda menovať ešte dalšie výzvy, ktoré nás spoločne pri uvažovaní napadnú.

... Tohoto sa stránia pri najbližších, ale sami chcú zachraňovať svet. To nejde takto. Čím skôr si to človek uvedomí možno ešte v tínedžerskom období, kedy nastane akýsi prudký rozvoj myslenia, tým lepšie. Človek je nie raz uchránený od zlých vplyvov prostredia, ale práve to zlé ho veľmi láka, keď cíti že žije v akomsi stereotypnom alebo homogénnom prostredí, kde je všetko "po starom" kde necíti výzvy niečo zmeniť. 

Vieš, stavať niečo na zážitky je nebezpečné, lebo prežitie tých "dokonalých" a už možno nikdy neopakovateľných a nádherých zážitkov je síce fajn, ale tak, ako boli prežité v superlatívoch, sa ti raz stanú(alebo môžu stať, nemusímte teda hneď všetko vidieť len v pochmúrnom svetle, práve tým neúmerným krížom, ktorý nebudeš vládať nosiť a ťažiť ti svedomie. 

Záverom spomeniem text piesní, srdce kotva kríž, možno pre mnohých menej známe...  Dám Ti na retiazke srdce, kotvu, kríž. Retiazkou Ťa zviažem, zvyšok si domyslíš. Kotva to je vernosť a trápenie je kríž. Keď srdce otvoríš. Budem tvojim krížom a tvojim trápením. Budem tvojou láskou - tak sa ti odmením. Kotva to je vernosť a trápenie je kríž. Komu srdce otvoríš. Niekde možno hore sa všetko zrátava. Či vieš verne ľúbiť. Či brať či rozdávať je to nekonečné, tá láska nie je film. Srdce, kotva, kríž

Preto je mnoho ľudi nevyrovnaných s neúspechom, nechcú komunikovať s človekom, s ktorým to má zmysel ale utekajú do sveta fantázii, a sveta, ktorému rozumejú len oni (alebo my sami), všeobecne povedané.




Zdieľaj článok na facebooku
68 odoberateľov

Komenty k článku