To, čo som si prečítal

Napadlo mi pojem legenda, to len na začiatok tohoto článku, ktorého vysvetlenie pojmu sa mi dostalo v prvom ročníku na strednej škole, a živo si na to pamätám. Legenda znamená, to, čo sa má prečítať. Ťažko teda povedať, či legenda na základe tejto kategorizácie je pravdivosť, alebo nepravdivosť, definícia o tomto už akosi nepojednáva. Dnes by som chcel prispieť jedným mojím diskusným príspevkom, ktoré som teda do diskusie adresoval Jedná sa len o môj subjektívny príspevok, nič za tým akosi nehľadám.

Viete pani takto vám poviem. Úplne rozumiem, čo chcete týmto povedať. A povedali ste veľmi správne. Avšak podobné zmýšľanie, ako ste napísali, napísali ste toto ako z pozície pozorovateľa, úplne rozumiem čo ste napísali, ale chcem v súvislosti s biblickým textom spomenúť práve niekoľko faktov. 

Božie slovo je Božie slovo, nie ľudské... je inšpirované Duchom Svätým, aby svätopisci napísali len to, čo Duch Boží cirkvi odovzdať chcel. Toto je definícia inšpirácie. Azda najlpešie znejú posledné slová Pána v Evanjeliu, keď spomína... hľa, ja som svami, po všetky dni až do skončenia sveta. Práve toto, tento moment, tieto slová, okrem iného, by som určite vyzdvihol ako maják, a na piedestál duchovného odkazu Písma Svätého, pretože bez tejto vedomosti (hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta MT 28, 16 - 20. Pridávam teda ešte v krátkosti súradnice.

Ďalej, pýtate sa síce rečníckou otázkou, ale ja Vám odpoviem Písmom Svätým. Na akej úrovni sa nachádzame my kresťania... K tomu čo píšete (neberte to prosím vás ako kritickú recenziu) avšak každý kresťan ako taký duchovne bojuje, pretože nie sme ešte na dostatočnej duchovnej úrovni. Tak je to aj s nie že chápaním Písma Sveteho, nenazval by som to tak, ale predovšetkým jeho aplikovaním do každodennej reality nášho života. 

S tým bojom so svedomým... viete... ja by som to nebral tragicky, pretože ako hovorí istý spevák v piesni... v objatí začína ten pravý boj...." áno, aj v kresťanstve práve v akomsi kresťanskom objatí začína ten pravý boj, kedy premieňame našu vieru, to, čo veríme, do každodennej reality, ako to spomínam v riadkoch vyššie. Aký teda máme mať k tomu postoj. 

Áno, božie napomenutia, nás prirodzene posúvajú bližšie k Nemu, ale dokedy budeme tento postoj zachovávať. V kresťanstve mám pocit, ako keby sme všetko len museli, ale vymedzuje sa tu chápanie slobodnej vôli, ktorá ako taká neexistuje, pretože slobodná vôľa je chápaná ako nezávislosť na determinácii, a tento stav, nezávislosť na determinácii prakticky neexistuje absolútne, len relatívne. Alebo, poviem to krátkou definíciou, hodnota platí nie pre všetkých rovnako, minimálne v chápaní a ponímaní, a nie v plnení.

Nadobudol som ale taký zvláštny pocit, že niekedy mi ako ľudia nevieme čosi vykonať bez akéhosi rozkazu, alebo bez cudzieho zavinenia, bez akejsi druhotnej príčiny, bez aktivity, ktorá ale paradoxne nevychádza z nás, a tu by som sa oprávnene na tomto mieste trochu pozastavil. Práve preto vnímajú možno aj ateisti trochu z iného pohľadu na pohľad viery, ktorý je miestami kritický v tom nesprávnom ponímaní, než by malo. Ako keby stále sme museli byť niečím alebo niekým vedení, ale nemyslím to z toho biblického uhla pohľadu, pretože človek, kresťan by mal byť neustále vedený Duchom Svätým.

Azda raz som to kdesi spomenul, jeden z najpozoruhodnejších odkazov, pre mňa sú slová Panny Márie . " urobte všetko čo vám povie" a ešte z tých rodákov, ktorí vyhnali pána z chrámu. ano, boli to jeho rodáci, ale dejinné fakty nechajme naboj. Je fakt, že prišiel medzi vlastných, a vlastní ho neprijali, azda preto, lebo tma bola schopná pohltiť svetlo, a svetlo neprežiarilo temnotu tmy. Len toľko moja krátka reflexia na piatkový večer.




Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku