O čo teda ide.
V tomto dokonale vidieť ľavicovú politickú ideologickú orientáciu sv. Otca. nijaký citát z Písma Svätého, žiadne vyzdvihnutie Boha v adorácii Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej, ako nástroj spásy.
....tá myšlienka-rozumiem to mu dobre? Budúce globálne svetové náboženstvo ľudskosti, bratstva, tolerancie sa bude najviac podobať kresťanstvo... toto povedal? Veď to je čistá heréza.... budúce globálne svetové náboženstvo neexistuje.... to čo rozpráva?? Je vôbec možné aby Veľkňaz rímskej Cirkvi niečo takéto povedal? My humanizmus nepotrebujeme.
Uznávam, že Sv. Otec je starší muž (v pokročilom veku) avšak jediné čo potrebujeme je minimálne zdôrazniť potrebu klaňať sa adorácii Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej, pretože... Ecclesia de Eucharistia... cirkev žije z eucharistie. Ja by som nepovedal, že je potrebné nejaké humanistické myšlienky. Humanizmus a renesancia ako viem zo školy je kontraproduktívne myšlienkové hnutie, myšlienkový prúd, v ktorom inšpirácia tkvie v znovuzrodenie a obrodenie (pokročenie v myslení) v duchu antických ideálov a znovuzrodenie antiky.
A humanizmus a renesancia tým, že podporovali ako filozofické hnutie antiku, zároveň nepriamo odmietali koncepciu kresťanstva ako celok. Ako to myslím.
My nepotrebujeme humanistické a renesančné myšlienky. Tie nám najmä v súčasnosti neslúžia, dovolím si tvrdiť vyslovene k ničomu, ani v ohľade na riešenie pandemickej situácie, ktorá je už dlhšie obdobie globálnou záležitosťou, ako dobre vieme.
My potrebujeme čerpanie informácii z Písma Svätého a sýtiť sa Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou.
Druhá vec. Keby sme sa podrobnejšie pozreli na súvislosti. Svetom zúri pandémia. My nepotrebujeme humanistické myšlienky, pretože humanizmus nás nezachráni.
Zachráni nás sila preliatej Kristovej Krvi a obetovanie Pánovho Tela v Eucharistii. Hádam tomu, čo verím, vyznávam celý život nezapriem vo svetskom prostredí. Svetské prostredie nevylučuje akceptáciu kresťanského učenia. Pretože to, že nemám kradnúť v podniku, to, že treba byť úctivý, plniť si svoje pracovné povinnosti, keď je nejaký problém, povedať príslušnému vedúcemu... Toto hovorí aj biblické učenie. Za tým všetkým sa skrýva čestnosť a úprimnosť.
Každá firma má istú filozofiu, ktorá je jej vlastná, ale každé vedenie má jednu filozofiu. Pracovať na spoločnom cieli, aby sme dosiahli zisk. A pre nás Zisk je Kristus, a tak isto aj cieľ.
Kto toto poprie, nie je kresťan.
Lebo my máme zafixovanú predstavu, že kresťanská žena je taká, ktorá nosí zlatý krížik na retiazke. Alebo napríklad ja nosím prsteň ruženec. Ale to ma kresťanom ako takým prirodzene ešte nerobí.
Kresťanom ma robí moja čestnosť a pečať Ježiša Krista, ktorú mi vtlačil do krstu, ktorá spočíva v tom, aby som si ako symbol bielej košele krstnej priniesol do večnosti. A uprostred tohoto života sa udeje kadečo, čiže ..."hriech Boha uráža, ale kajúcnosť ho uzmieruje..."
A humanizmus v tomto kontexte nemá šancu. Vyslovujem veľmi zásadnú informáciu, na ktorej viacmenej trvám. Spočíva predovšetkým v tom, vo vyslovenej neakceptácii myšlienky, ktorá ohlasuje potrebu humanizmu.
My humanizmus, ako píšem nepotrebujeme. Kresťan nikdy naprieč dejinnej línie nepotreboval nejaké izmy, nepotreboval vyznávať filozofické smery, nič proste.
Jedine čo potrebuje prostý človek je, (všetci sme prostí) aby sa mocne oprel o Boha, nič viac. A humanizmus je čistý ľudský nástroj na obrodenie človeka v duchu nejakých (antických)ideálov, ale... a to je podstata všetkého, bez Boha! A to je podstata humanizmu! Humanizmus nepotrebuje vyznávať vieru, lebo to si nevieme predstaviť racionálne. A práve humanizmus sa v celom kontexte snažil potlačiť vieru v Boha tým, že presadzoval antické myšlienky ktoré uznávali pohanské modly. Na toto veľký pozor treba dať!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mariquittka
21. 10.októbra 2021 09:07
Keby nebol humanizmus & renesancia, dodnes by nebolo dovolené ani vlastniť doma Bibliu (lebo len cirkev mohla robiť výklad), nerozvíjala by sa veda, upaľovali by sa čarodejnice, každý, kto má iný názor (resp. kritické myslenie) by bol za heretika, nemohli by ženy pracovať, voliť, nemanželské deti by boli pankharti (čo nebolo zrovna pro-life) a pod. Ako celkovo neuznávam také myšlienky, že je tu "niekto kto má ľudský prístup a používa aj rozum", a práve ten chce cirkev zničiť, ničí sa predovšetkým sama, ale určite nie Františkom (podľa mňa s JP II. naj pápeži), ale svojou minulosťou kedy vládla nenávisť, v prípade sexuálnych afér a slovenského klérofašizmu aj svojou prítomnosťou
2
@mariquittka guttenberg vynašiel knihtlač v humanistickom a renesančnom období, ale to nesúvisí s týmto. nie je pravda čo píšeš. cirkev nikdy nezakazovala vlastniť bibliu. to mi povedal aj jeden pastor. problematika vlastnenia biblie bola taká, že pokiaľ nebola originálne preložená do miestneho jazyka (v ktorom ľudia častokrát v bežnej hovorovej reči používali nespisovné slová) hrozilo riziko zlého vysvetlenia a teda následnej deštrukcie biblického textu. je to logické. istý protestantský pastor mi vytkol katolíckosť v tomto zmysle, že katolíci sme zakázali používať bibliu. to nie je pravda. to sú protestantské drísty, ktoré sa dajú ľahko poprieť. ako teda spomínam, musíme nutne poznať aj fakty. a fakty sú také, že početná skupina obyvateľstva nejakého konkrétneho štátu, bola nielen že nevedomá teologickej koncepcie kresťanstva v jej disciplínach, ale navyše častokrát bola negramotná. a negramotnosť bol pomerne veľký problém ľudstva naprieč celými dejinami, a kresťanské dejiny výrazne dopomohli tento problém odstrániť, veď vieme, že napríklad rakúsko uhorská inteligencia, taktiež spisovatelia revolučných rokov boli... kňazi. či už evanjelickí, alebo katolícki, ale proste tá základňa z radov duchovenstva ako predstavitelia i nteligencie tu proste boli. z tohoto obdobia spisovatelia.. juraj Fándly, zoskupenia okolo štúrovcov boli ako spomínam katolícki alebo evanjelickí duchovní, ktorí okrem kresťanského povedomia dbali o národné povedomie a vyučovanie jednoduchého ľudu, aby nebol zaostalý. v istom zmysle o toto sa snažili aj ideologické smery naprieč dejinami, ale tak, aby vytlačili cirkev a jej duchovné pôsobenie. to sa stalo roku 1949 do roku 1989. aj tento izmus, ktorý tu vládol, predstavoval isté humanistické myšlienky, (ktoré nemali nič spoloč né s dobrými mravmi, výchovou, ľudskosťou, nie to ešte s kresťanskými hodnotami, slobodou vyznania, názorov a podobne. ktoré ale v kresťanstve potrebné nie sú.
Napíš svoj komentár