Obmedzujú nás pravidlá? I

V súčasnom svete pozorujeme, ako sa niektoré veci príliš relativizujú, a stavajú do pozície ako ľahkozvládnuteľných udalostí, nad ktorými sa nemusíme nijako pozastavovať, rozmýšľať. Vo viacerých prípadoch nám mnohé reklamy ponúkajú neuveriteľné produkty, ktoré nám všetko na svete sľubujú, čo práve aj sa snažia názorne, demonštratívnym spôsobom ukázať a dokázať. Ale jedna otázka na úvod, ktorú postupne rozoberiem v tomto článku znie teda pomerne jednoducho. Je tomu naozaj tak? Pokúsim sa na to odpovedať v tomto článku.

Biblia napríklad na svojich stránkach mi hovorí, po dlhšej dobe opriem sa teda o jej poznanie, aby som nepísal len to, čo si možno myslím, aby sme sa nebavili len o to, čo funguje v teórii, čo by fungovať malo, na akom princípe a podobne, že teda Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu. Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým. Čo zo môže znamenať?

Ak sa vrátim k tomu čo som písal úvodom článku, nechceme proste nejaké pravidlá, pretože tie pôsobia na našu slobodu, zasahujú do nej, obmedzujú nás, a v konečnom dôsledku všakovako nás znemožňujú. Človek sa prirodzene vzopiera istým možnostiam, alebo nemožnostiam, kde sa cíti v akejsi ohrozenej pozícii, cíti, že nie je tam proste šťastný. 

Na druhej strane, aj ja mám skúsenosť, že hoci kdesi, nepoviem celkom presne, v istom momente necítil som sa možno šťastný, ale cítil som akokeby morálnu, alebo moju osobnú povinnosť, splniť si predsavzatie, čo som si sám sľúbil. Aj tak som nedosiahol to, čo som si predsavzal, a nemôžem povedať, že úplne sa cítim šťastný v momentálnej situácii, hoci azda pre mňa je to momentálne v súčasnosti ideálne. Ideálne ako tak je tiež pojem, ktorý je relatívny, hoci často sa spomína a opakuje, a koniec koncov, čo vlastne je ideálne. Neviem.

Človek sa môže sklamať. Napríklad ak ide priamočiarou cestou, kde nenaďabil na vážne prekážky, ktoré by ho mohli v istom okamihu akokeby zlomiť, ale napriek tomu sa nedá odradiť, ale nevie vlastnými silami uskutočniť to, čo si predsavzal, a potrebuje pomoc. Jedna otázka. Je to zlyhanie, alebo nie? Nie preto, aby v konečnom dôsledku som nevyzeral hlúpo, ale preto, aby som ostal pevný v názore a rozhodnutí v tom predsavzatí, ktoré som si vážne predsavzal a pre čo som vlastne istú dobu aj žil. A to je vzácne, pretože toto nie je každý schopný spraviť, väčšinou chce zažiť pocit slobody práve v tom okamihu, kde by mal zažiť povinností, kde musí dať prednosť rozumu pred citom, čo sa môže javiť ako večný konflikt romantizmu, alebo ako nesúlad v realistickom ponímaní. Trochu som odbočil do literárneho okienka.

Bojíme sa akokeby, že v istom momente príde akýsi rozhodujúci podraz, niečo, čo všetko razom dokáže porušiť, alebo zničiť, a teda dať nenávratne do stavu, ktorý sa nedá dať do pôvodného, ako to bolo. Niečo také, že človek sa prirodzene bojí zmeny, lebo zmena prináša okrem aj výhod nevýhody také, že človek sa musí nanovo niečomu pripodobniť, prispôsobiť, čomu zatiaľ nerozumie, a je vytrhnutý z danej pevne vybudovanej pozície, kde sa cítil istý, istejší, a teraz nevie čo so sebou. Hoci z manažérskeho a ekonomického hľadiska sa tomu môže hovoriť takejto zmene, niečo ako nová šanca, výzva spraviť niečo lepšie samostatne, predsa tam len existuje akési riziko neúspechu. Raz niečo musíme, inokedy len môžeme, ale aj tak na nás ako sa hovorí nepríde ten rad. Stále vyčkávať na príhodnú chvíľu musí byť veľmi vyčerpávajúce, najmä v prípadoch, kedy človek nevidí akúsi perspektívu v tom, čo plánuje, napriek tomu ho ešte neohrozuje akýsi prvotný neúspech, zatiaľ keď všetko ide podľa plánu.

A práve isté pravidlá môžu vyvolať riziko neúspechu. Človek vníma isté autority, ktoré môžu pôsobiť nadradene všeobecným pravidlám. A zrazu nevieme, čomu urobiť zadosťučinenie. Áno, presne, ako sa spomína v tej onej piesni, ktorá možno vás pri týchto slovách napadla, presne ako mňa. Niečo proste ako v autoškole. Napríklad má absolvent poslúchnuť inštruktora, ktorý mu káže zastaviť tam, kde je zákaz, alebo ísť do zákazu vjazdu, prípadne spraviť niečo, čo je s jasnými rozpormi pravidlami cestnej premávky? Teoreticky má, ale aj nemá, pretože ak poslúchne, poruší pravidlá, ktoré sú životne dôležité. Ak mi povie inštruktor, predbehni ho, hoci je tam plná čiara, a v živote som na aute nikoho neobehol, pripadne to veľmi riskantné a nezodpovedné. 

Koncom zamyslenia v tomto článku by som to zhrnul do toho bodu, momentu, že teda aj v neúspechu sa dá vidieť ovocie našej práce, pokiaľ si uvedomíme, že sme pre niečo morálne všetko urobili, a uvedomíme si, že nie je všetko vykonať to najlepšie s dobrým koncom v našich silách a možnostiach. A teda keď sa budeme držať istých pravidiel, taktiež to nemusí byť celkom isto záruka, že musí mi všetko stopercentne vynsť. Neviem. 





Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku