V súčasnej dobe častokrát venujeme pozornosť rozličným márnivým zbytočnostiam, ktoré majú slúžiť len ako niečo, čo je druhotné, a nemá byť v centre našej pozornosti. Častokrát nám napríklad reklamy a vo všeobecnosti na rozličných stránkach internetu sa zobrazuje niečo, čo človek vôbec nepotrebuje, vôbec to nemá v úmysle napríklad ani vyhľadávať, ale predsa toto všetko akosi prirodzene dotvára komerčnosť tejto doby, kedy sme niekedy nútení kupovať napríklad produkty, výrobky, ktoré vôbec nepotrebujeme.

Poviem úplne konkrétne, marketing je toho plný, a sme toho naozaj pomaly presýtení, čo môže viesť prirodzene k akémusi plytvaniu, k tomu, že človek začne byť márnivý, a nebude mať zmysel, bude sa to pomaly vytrácať teda ten zmysel pre tú jednoduchosť, v ktorej je ukrytá krása, a človek bude prahnúť stále po nových a nových veciach. Je to v podstate prirodzené, pretože doba ide dopredu, avšak problém pochopenia a prijatia týchto skutočností tkvie napríklad v tom, že človek nie je spokojný s tým čo má, a stále hľadá niečo, čo ho má uspokojiť, a je veľká otázka, či sa naozaj tak stane. Prejavuje sa to napríklad tak, že človek po kúpe akéhosi tovaru a podobne začne rozmýšľať, že predsa som to mohol kúpiť kdesi inde lacnejšie, mohol som to kúpiť napríklad v inom prevedení, možno od iného predajcu, alebo som si mal od niekoho poradiť, a neísť vyslovene svojou cestou a riadiť sa svojou intuíciou. Lenže niekedy sa stáva, že naše konanie je rýchlejšie ako naše myslenie, a teda človek najprv koná a potom premýšľa, premýšľa nad tým, či spravil dobre, či sa predsa len nemal s niekým o niečom poradiť, ale otázka spočíva aj v tom, či túto spomenutú možnosť má. Ako to myslím, pokúsim sa vyjadriť.

Nie každý je ochotný v niečom poradiť, možno aj v dôležitom, najmä ak v niečom je odborník, profesionál, ale cíti v danom okamihu napríklad pred sebou konkurenciu. Zdanlivo teda jednoduchá rada môže celkom isto napríklad prerásť do toho stavu, čo nie je celkom príjemné, že si bude teda myslieť, že pred očami mu rastie konkurencia, ktorej sa potrebuje akosi zbaviť. Každý v sebe totiž ukrýva akéhosi bojovníka, ktorý celkom isto neznesie pri sebe konkurenciu, tak to v živote chodí. Či to je prirodzené, neviem presne na to odpovedať, ale dobro v spoločnosti pravdepodobne takto nebude nikdy rásť, pokiaľ sa bude viesť takýto štýl. To znamená, že on sa zaoberá niečím, čo mu nepomôže, a predsa kto v dnešnej dobe, nazvem to tak, je ochotný spraviť niečo nezištne, čo teda nebude z toho, okrem dobrého pocitu mať nič.

Práve tá akási mega rozličnosť tohoto sveta, tak by som to nazval, spočívajúca v prílišnom pretláčaní marketingu, akéhosi promotion, teda podpora predaja, propagácia, spôsobuje, že človek sa v danej ponuke, ktorá môže byť mimoriadne bohatá sa naozaj stráca, a nevie presne, čomu má vyhovieť. Či si teda z ponuky vyberiem to, čo potrebujem, a teda cielene som to vyhľadával, našiel, zistil parametre a kvality, alebo to, že som očarený z akejsi rôznorodosti, ktorá viacmenej uvádza do zmätku človeka, ktorý si nevie vybrať, nevie si rozkázať, a takto je celkom ľahko ovládateľný a manipulovateľný, vo všetkých oblastiach, aké teda si len vieme predstaviť v spoločnosti.

Sú nám vkladané do rúk, do centra našej pozornosti rozličné predmety, rôzne darčeky, samozrejme nejaké bonusy, upomienkové predmety veľmi dobre vplývajú na naše zmysly, čo je celkom isto nepopierateľné, ktoré sa azda navonok tvária ako niečo navyše, čo síce nepotrebujem, ale možno poteší aspoň nakrátko, možno nás rozveselia, ale po čase sa aj tak všetko vráti, ako sa hovorí, do starých zabehaných koľají.

Záverom teda ešte krátky postreh by som chcel opomenúť. A ak teda nadviažem teraz ešte na nadpis tohoto článku, jedná sa o to, že častokrát zbytočne meníme svoje názory na základe vonkajšieho tlaku okolia, možno preto, lebo sa ostýchame prejaviť svoj názor, pretože si myslíme, ako hovorím v nadpise, poviem to z opačného pohľadu, môžeme u niekoho vytvoriť ten dojem, že sa zaoberáme niečím, čo mi aj tak nepomôže, ale to je len na základe názoru iných napríklad aj na pracovisku. Človek častokrát rieši problémy, ktoré sa ho netýkajú, ale nerieši to, čo by mal, a takto človek môže strácať akúsi hodnotovú orientáciu na niečo, čo konečne v živote mu má dať zmysel, aby vedel, že prečo vlastne musím pracovať, prečo nie je nepotrebná vedomosť zo školy z nejakého predmetu, ktorý reálne naozaj nemusím potrebovať v živote, a ani to nikdy asi nevyužijem, ale to sa nedá na sto percent potvrdiť.

 Blog
Komentuj
 fotka
patrixo  3. 11. 2019 18:02
ano aj nie
Napíš svoj komentár