Môj štvrtý článok na túto tematiku, ktorú som si teda vymyslel pred časom, by som rád obohatil a doplnil niektoré moje myšlienky, ktoré som vyjadril postupne v prvom, ale i v druhom článku s názvom prestať premýšľať.Nie jedna pieseň napríklad, podnecuje človeka, či už priamo, alebo nepriamo, aby nad niečím teda premýšľal, práve vtedy, kedy je to potrebné, a aby prestal premýšľať tam, kedy to potrebné nie je.

Jedna pekná pieseň od Elánu spomína vo svojich textoch približne toľkoto. Zostaňme takto chvíľu stáť, na všetko krásne máme čas, viem že si práve práve tá, ktorú mám rád. Je to samozrejme ladené do akéhosi romantického štýlu v hudobnom žánri, a práve preto mi tento žáner takpovediac prirástol k srdcu, pretože okrem toho, že tá hudba je príjemná, jedná sa o to, že človeka prinúti nad niečim proste aj uvažovať, a tomuto sa hovorí posolstvo piesni. 

Totiž to v mnohých piesňach vždy sa nachádza čosi, čo ma motivuje, a nad čím môžem premýšľať, a takto prísť buď na nové myšlienky, alebo možno nájsť akési odhodlanie niečo zanechať, kedy si uvedomím, že proste tadiaľto cesta nevedie, kedy prídem na niečo sám, že niečo je potrebné zanechať, čo človeka možno vo vnútri akosi zožieralo, že to už pominulo, a nevracať sa k tomu.

Niektoré texty nie je jednoduché pochopiť, jedná sa o to, že niekedy tou piesňou tým samotným textom je skrytý akýsi vnútorný duchovný život toho daného autora, toho speváka, niekedy azda len on sám vie presne, čo znamenajú tie jeho slová, tie texty, ktoré teda skomponoval a dá sa povedať, že sa ani pochopiť nedajú, a práve ten pravý obsah, celú tú fintu a pointu azda pozná len sám autor, sám skladateľ, len on pozná, čo všetko tým sa dá vyjadriť.

A podobne teda je to s tým, o čom píšem v nadpise, či je všetko potrebné vysvetliť racionálne. Pretože naozaj sú situácie, kedy racionálne človek nevie vysvetliť svoje jednak konanie, ktoré v istých fázach môže byť skratové a podobne, čo je teda prirodzené. Niekedy sa dostaneme do situácie, kedy nevieme proste premýšľať, kedy len niečo robíme, a niekedy je to správne. Kedy proste robíme to, čo vnútri cítime, a prestaneme sa viacej zaoberať tým, že zas budem musieť niekomu niečo zdôvodňovať. Napríklad preto, pretože daný človek to berie len čisto ako výzvedy. On to potrebovať pre niektoré dôležité informácie ako tak nepotrebuje, ale potrebuje len mať akýsi prehľad, ako sa ľudovo povie, kto kde s kým, prečo načo začo a podobne, snáď toto poznáme nie jeden z nás, a vieme o čo teda ide. 

Mnohí si aj tak nedajú nič vysvetliť, a práve preto to tak dopadne. Mnohí oddiaľujú aj ten čas, kedy sa môžu teda teoreticky niečo naučiť, na to je čas vždy, pretože ako hovorí príslovie, že človek sa učí celý život, alebo niečomu priučiť sa, ale keďže sú zvyknutí možno na akýsi spôsob nič nerobenia, alebo robenie vyslovene zbytočných vecí, ktoré pre seba nepotrebujú, a nikdy ani nepotrebovali, a takto teda len míňajú drahocenný čas, nikdy teda nedôjdu k akémusi osobnému sebapoznaniu, prameňu poznania, sebapoznaniu potrebného preto, aby som si predovšetkým ja sám vedel dať odpovede na isté pálčivé otázky, ktoré ma možno trápia, ako keby mi to mal vysvetliť niekto, o koho možno ani nestojím, ktorý ma možno nemá rád, ktorého možno ja nemám rád, ktorý ku mne vyslovene nič necíti, a takto je to postupne aj z mojej strany. 

Možno som to vyslovil mierne komplikovane, čo priznávam, ale takto si to myslím ja. Toto, čo som vymenoval si teraz azda môže povedať vo svojom vnútri každý jeden z nás, a nebude na tom azda nič výnimočné.

Záverom čo by som k tejto téme ešte povedal. Všetko sa určite racionálne vysvetliť nedá, a niekedy naozaj konáme cez deň činnosti, ktoré nevieme zdôvodniť, prečo to robíme, a niekedy sa človek takto zapodieva celé hodiny. Na druhej strane posledná myšlienka tohoto článku bude akási podotázka k tomuto blogu. A je potrebné všetko vysvetliť racionálne? Ako isto možno správne tušíte, zakončím to starým známym z mojich blogov, a síce. Odpoveď si môžeme dať každý sám za seba.





 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár