Je nečinnosť riešením problémov? IV

V súčasnej dobe je človek častokrát neprimerane vystavený rozličným skúškam a kritickým momentom, ktoré človeka formujú na skúsenosť, či im dokáže vôbec čeliť, či im dokáže v určitých momentoch vzdorovať, a takto si zachovať chladnú hlavu. Ale čo je najdôležitejšie, vtedy sa ukáže, akým je vlastne vtedy človekom, a čo konkrétne, ktoré vlastnosti ho charaterizujú. Tam sa väčšinou nedá oklamať.

Ako to teda myslím. Človek má tendenciu zakrývať napríklad svoje nedostatky, nejaké chyby a podobne práve pri riešení mnohých problémov. Napríklad ich zľahčovaním, tým starým známym slovným spojením, že predsa nič vážne sa nedeje. Tento starý známy pojem je síce rešpektovaný ako niečo, v čom zavládnu emócie, ktoré ale majú krátkodobé trvanie, a obyčajne po nejakom čase vyprchajú, a človek si teda viac na niečo podobné už nespomenie. 

Veď predsa chápavý človek rozumie tomu, že človek, hoci je spoločenský tvor, a prevláda v ňom dobro, predsa len má nedostatky, ktoré pri ich, nazvem to odhalení človeka môžu napríklad natrvalo zraniť, môžu akosi poškodiť jeho vnútorný svet, avšak chyby sú predsa na to, aby sa napravili.

Napríklad úsmevom, ktorý nie je celkom úsmev v tom pravom slova zmysle, a dobre vieme, že niekedy práve za tým úsmevom sa skrýva čosi iné, ako úsmev v skutočnosti vyjadruje. Úsmev ako také vyjadruje niečo, čo je pozitívne, čo je radostné, čo človeka privádza k predovšetkým k poznaniu dobra, ak to mám tak komplexne zhrnúť jedným slovom.

 Tak, že nie je príliš unášaný napríklad negatívnymi emóciami, pod vplyvom ktorých človek dokáže vysloviť nie jednu nazvem to v úvodzovkách "prevratnú myšlienku, akúsi pamätnú vetu, alebo slovo" ktoré v konečnom dôsledku už neraz napríklad zapríčinilo rozklad, rozvrat, ukončenie dlhodobého priateľstva, kamarátstva, možno aj manželstva. Skrátka, ak to mám úvodom takto zhrnúť, človek nie raz si dobre celkom nepremyslí, čo všetko ho môže stáť jeho nekontrolovanosť v reči, vo vyjadrovaní, a to, ako dokáže veľmi ovplyniť mnohé situácie, zväčša tým zlým, negatívnym smerom, ktorý je častokrát nezvratný, pôsobí celkovo na človeka a spoločnosť deštrukčne, ochudobňujúco, a mohli by sme teda menovať ešte ďalšie scenáre.

Ako teda spomínam v nadpise, niekedy naozaj nečinnosť môže byť riešením problémov a uviedol by som jednoduchý príklad.

Možno som ho spomínal, ale nechcem ho obísť. Raz som čítal jednu múdru vetu, že keď Pán Boh mlčí pri tvojom probléme, kde teda hľadať chybu, azda nepočuje. Odpoveď dal nejaký mysliteľ, ktorý to skomentoval krátkym príkladom, ktorý spočíva v tom, že keď z nejakého dôvodu...

Nastane ticho v tvojom živote, teda môžeme povedať tá akási nečinnosť, pasivita, ale v zmysle nečinnosti ako opaku konaní, proste v nejakom mlčaní, pamätaj, že učiteľ je počas testu vždy ticho. Teda ten, ktorý je v podstate "najmúdrejší" a ktorý vie najviac poradiť ti neporadí. Nie preto, lebo ti nechce poradiť, ale práve preto, a pokračujem v riadku nižšie ako záverom článku.

Lebo on sa už navysvetľoval dosť, a pričinil sa predovšetkým o to, aby si v tom rozmedzí času si si osvojil niečo, čo si si osvojiť mal, a s ostatným už nemá nič spoločné. Zamyslite sa nad tým. 

Zdieľaj článok na facebooku
65 odoberateľov

Komenty k článku