Ešte predsa len ma napadlo niekoľko myšlienok, ktoré teda by som chcel hneď napísať v tomto článku, bezprostredne, ako som napísal tretí článok. O čo teda ide. Trochu to spomeniem odľahčene, nebudem nadväzovať na môj predchádzajúci článok, ale spomeniem niekoľko mojich postrehov.

Akurát som teraz ešte, mám čas, čo ma teda veľmi teší, pozeral teda jednu spomedzi mnohých, recenzií, na automobily. Zaujíma ma proste niečo, čo vo vozidle je niečo praktické, niečo čo je nové, a čo sa v niečom odlišuje, čo teda nemusí byť ani tak príliš komforné, a teda niečo, čo nie je doménou len automobilového sveta kvalitných a drahých značiek. Ja osobne mám rád jednoduchosť. Lenže to, že niekto vyznáva niečo na spôsob simply clever, ako hovorí ten známy slogan, prirodzený proste, ešte neznamená, že nemá vyššie méty, a to sa týka hocijakej oblasti života, teda to neznamená to, že tomu azda nerozumie, že nie je pokorný, ale to, že aj on sa potrebuje v niečom realizovať, a nie tendenčne sa prispôsobovať väčšine, lebo niekomu sa to tak páči.

Ak sa mám len mierne vyjadriť napríklad k môjmu fotoalbumu, tak pozrite. Každý si môže pridávať to, čo chce. Pokiaľ som bol fotený v aute naozaj za drahé peniaze, pričom dodávam, že to nie je môj, je to moja vec. To, či ide zo mňa pokora, čo samozrejme bolo myslené celkom isto v ironickom tóne, ale mne to nevadí, pretože ja som nad vecou, mne to neprekáža. Ani to vo mne nič nevyvoláva, ide to proste mimo mňa, tak som nastavený, aby som vnášal harmóniu tam, kde panuje nejednota, tak by sme to mali robiť, aspoň si to myslím. Nechcem povedať, že ma nezaujímajú akési kontra názory, ktoré môžu niekoho napríklad v niečom akosi vyprovokovať, ale to, že treba rešpektovať názor druhého, pokiaľ sa jedná čisto len o názor v niečom, kde nie je potrebný akýsi zásah morálky, teda nejakého javu, ktorý môžeme pozorovať, čo môže byť v ostrom kontraste s otázkami napríklad dôstojnosti ľudskej osoby a ľudského života a podobne. O týchto témach som sa zmienil na mojich blogoch naozaj nespočetne veľa krát, a po čase som to chcel posunúť trochu do inej roviny.

Chcem teda vysvetliť to asi tak, že každý z nás má akési prirodzené túžby, ktoré teda môžu aj nemusia sa naplniť. Posledne menované by som to pomenoval a postrehol z toho dôvodu, že človek nie je stavaný na to, aby niečo donekonečna len obdivoval, ale aby nejaké svoje ciele a plány plnil a dosahoval. Ďalej by som chcel teda právom opomenúť fakt, že človek nie je stavaný na to, aby sa neustále prekonával, aby stále niečo niekomu dokazoval.

To, že človek stále niečo a niekomu chce niečo dokazovať, chce sa ukazovať, aby bol obdivovaný, musí mať niekde problém. Na druhej strane, a možno sa tomu ešte na článkoch azda budem venovať, človek, ktorý nedokáže vypovedať na niekoho to, že, za čo by som toho a toho človeka mohol pochváliť, možno uznať jeho kvality, možno ho vyzdvihnúť, ktorý teda nedokáže vyjsť z toho svojho a povedať, že teda svet sa netočí len okolo seba musím teda podoktnúť v tomto kontexte práve tú skutočnosť, že taký človek nepozná priamu hodnotu svojej existencie, nevie, nemôže vedieť, čo má očakávať do tohoto sveta, od tejto spoločnosti. pripadá mi to asi tak, že taký človek potrebuje byť v nejakej spoločnosti, kde sa cíti dobre. to je akosi celkom prirodzené.

Lenže taký nie je pripravený sa formovať a hľadať zmysel toho, že musí ukázať svoju priebojnosť. To, že moje rozdielne názory, ktoré nekorešpondujú s tvojími ešte neznamená, že som menej hodnotný ako ty, a samozrejme môžeš si to povedať aj v opačnom garde, hovorím za seba, hovorím to  vo všeobecnosti, bez nejakých emócii. 

Záverom poviem to, že pri rozdielnych názorov podľa mňa vo väčšine prípadov sa nejedná o tú pestrosť a rôznorodosť, ktorá môže prerásť do akýchsi konfliktov, ale to, že človek nie je ochotný akceptovať (pri svojej nízkosti) názor druhého, ktorý to ale má povedať profesionálne. Toľko som chcel napísať.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár