Na nej som sa ale nevedel zúčastniť, a popravde, ak sa mám priznať, nemal som skade vedieť, že tu bude. Mám inšie povinnosti. Nevadí. Božia prozreteľnosť aj tak zariadila, že som sa s ním stretol, a bol som veľmi nadšený. Tie príjemné spomienky, ako teda spomínam nižšie, spoza vysokoškolských (seminárnych) lavíc sú jednoducho neopakovateľné a jedinečné.
Aj v tomto príklade vidím, že všetko je len dočasne, a na naše poučenie, a na to, aby človek s bázňou hľadel dopredu. Aby v dobrom spomínal presne na to, na to obdobie, kedy naozaj sa cítil šťastný, naplnený.
Veľmi si ho vážim, a aj po pätnástich rokoch od čias univerzity mám veľmi príjemné spomienky, ktoré sa mi dnes oživli a som veľmi rád.
Pridal som teda jedno moje zamyslenie, ktoré je na biblickú tému, a pridal som k tomu aj biblický citát, a ten komentár teda vyjadrujem v tomto texte nižšie.
Rozumiem teda tejto srande, ale veľmi neviem neviem.... či je to vhodné.... my kresťania nerozumieme.... ničomu podľa tohoto.... ničomu... pre mňa bolo obdivuhodné, ako som videl, to tento týždeň niekedy, ako nejakí atentátnici, teroristi, nepamätám si presne v ktorej krajine "zas"zbombardovali nejaký kresťanský chrám. Pre nás stredoeurópanov je to v podstate nemysliteľné, zvláštne, našťastie, ešte sa tak nedeje v našich zemepisných šírkach, ale ktovie ako bude vyzerať svet o pár rokov...
Presne či sa jednalo o našu rimskokatolícku svätyňu, alebo chrám nejakej inej kresťanskej cirkvi.... to presne neviem.... avšak ten obraz veľmi tragicky pripomína našu dobu, kedy najavo vyjde zmýšľanie mnohých sŕdc, a mnoho ľudí odpadne.
Ešte sa nenaplnili slová evanjelia ktoré hovoria toľkoto... "Udriem Pastiera a ovce sa rozpŕchnu...".... Ďalej písmo sväté na svojich stránkach pokračuje v týchto vetách
„...Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: »Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.« Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“ Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“ Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“Toľko biblický citát.
Chcel som tým tiež povedať to, že nie je dobré robiť si z niečoho žarty. Niečo možno brať akosi odľahčenie- Žijeme predsa v dobe, v ktorej platia iné predpisy, nariadenia. Možno máme iné starosti... To všetko uznávam a je pravda, avšak Pravda Pánova trvá naveky
Myslím si, že toto je veľmi vážna vec. Rozhodne tu nepatrí nijaký žart. Pokiaľ veríme všetko, čo je pravda na sv. omši, máme sa práveže činiť pokánie. Kajať sa a veriť Evanjeliu, a koľkí neveria. Neveria, lebo ho nepoznajú. a nepoznajú lebo ho ani nečítajú. A možno ho nečítali ani nikdy, alebo nerozumejú ani to, aký je rozdiel medzi lekcionárom, evanjeliárom, žaltárom, bibliou a knihou sv. písma, pričom sú to rozlične pomenovania pre jeden a ten istý text písma svätého.
A toto sa deje uvedomme si. toto je síce "srandovný obrázok" ale navzdory všetkému tá realita, nie je až tak vzdialená, ako hovorí táto "satirická konverzácia" myslím si, že postupom času sa obmedzí všetko, a zanedlho aj cirkev bude prenasledovaná a ako som čítal jedno proroctvo, sv. omše a všetky bohoslužobné posvätné úkony vlastné pre cirkev začas ustanú. Jedná sa o to, že v televízii bolo možné vypnúť si zvuk cez kázeň, ale v kostole sa to nedá.
Uvidíte, že sa to stane. Otázka je, či Syn človeka nájde vieru, keď znova príde druhý krát na túto zem.
Záverom mojej nedeľnej reflexie chcem povedať toľko, že mal som niektoré videnia, ktoré nie sú celkom pekné, a ja sa ich osobne dosť bojím. Nemám odvahu o tom všetkom rozprávať, ale som pevne presvedčený, že to pravda je, a sa to raz naplní. Držte sa pravdy a verte v Boha je myšlienka, ktorú som si zapamätal roky možno je tomu cca 26 rokov, odkedy to do pamätníka napísala bratovi ešte starká, ktorá prednedávnom odišla do večnosti. Nič inšie nám totiž neostáva. Buďte zdraví!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár