Zapojil som sa do jednej ankety, kde som vyjadril svoj názor.

 No ja by som ti rád napísal, pretože ma zaujalo čo hovoríš, citujem... veľa vecí som mal ľahkých podľa mňa a bol som chválený za blbosti. Bolo mi vždy hovorené aký som šikovný a inteligentný. Citujem teraz teda teba.

Neviem presne v akom kontexte to myslíš, aké je to byť chválený za blbosti, tomu mierne nerozumiem.

A keď mi neskôr v detstve niečo nešlo tak dobre ako niekomu inému, znášal som to ťaźko. Tak keď by som si rozobral po súvetiach, čo píšeš. 

Veľa vecí si mal ľahkých. Ak pojem ľahké niečo definujem ako opak ťažkého, možno si mal tú pomyslenú latku nastavenú azda prinízko, alebo ťa nik neobmedzoval. V škole je všeobecne známe, že pre učiteľa je dobré, kedy žiak niečo pochopí (napríklad matematika, fyzika, chemia,) exaktne vedy proste na prvý raz. Naozaj je pravda, že s doučovaním v týchto predmetoch je veľmi zložitý problém, a obyčane sa ho nemôže vyriešiť k plnej spokojnosti. 

Mne sa matematika učila veľmi ťažko, napriek čomu som ten predmet mal veľmi rád. Čo chcem povedať. V škole a v iných sférach je pomýlené, pokiaľ človek prostredníctvom výchovy má dosahovať istú formu produkcie. 

Potom sa na človeka budem dívať ako na produkt výroby, pričom neviem oceniť jeho špecifické, ľudské, a iné kvality, ktorými celkom isto oplýva. Ak niekto napríklad prepadá z matematiky, ale vyniká napríklad v občianskej výchove a humanitných vied ako celku, teda tie vedy chápe ako celok, tj. vyzná sa do problematiky a má dobré myslenie na tieto vedy, neznamená to, že bude neúspešný skrz toho, že mu nejde matematika. 

A práve pedagógovia, a to musím teraz smutne skonštatovať, sú nastavení na podávanie výkonu, a nie na osobnostný a iný rast. 

Málokto si uvedomuje, že škola mi dáva prvotné informácie, ale nedáva mi návod, ako sa máš učiť. Škola ťa neučí, akým spôsobom sa mám niečo naučiť, ako to mám aplikovať v praxi, a v podstate na čo to potrebujem. 

Výstižne to vyjadril môj spolužiak asi v treťom ročníku na strednej, kedy sa spýtal na hodine matematiky, že na čo sú mi logaritmy v živote. Ani ja neviem, a dodnes som na to neprišiel, lebo som to nepotreboval. Ako sa logaritmy počítajú by som azda aj po 14 rokoch od strednej mal asi vedieť, ale nikdy som to nevyužil. To samozrejme neznamená, že je zlé o tom mať informácie, avšak toto nie je výchova v priamom slova zmysle. 

Mnohí ľudia nevedia rozoznať napríklad nejakú zeleninu, nevie ako vyzerá kladivo, nevie na čo sa používa brúska, zatiaľ čo musí pochopiť, ako vyzerá elektrický prúd v elektrolytoch, čo mimochodom bola téma na fyziku v jednom mojom referáte. 

Bolo to ako super, ale toho času som nemal šajnu, čo to znamená. Nechcem povedať, že vedomosti o tomto sú zbytočné, avšak pokiaľ človeka nenaučíme, že musíme niečom dať akýsi zmysel, motiváciu, prečo by som mal vedieť niečo, čo možno ja osobne nepotrebujem vedieť za dôležité, prečo je niečo tak, ako je, a nie tak, ako ja chcem, nikdy z neho nevychováme človeka, ktorý bude šťastný v živote aj napriek tomu, že ho postretne neúspech, a bude sa musieť popasovať s mnohými nepríjemnostiami. 

Záverom by som povedal ešte asi toľkoto. Toto, čo som práve teraz menoval v článku, som sa dozvedel práveže z biblie, a niktorá učebnica múdra na svete mi nedala zatiaľ na to uspokojivú odpoveď. Z toho všetkého teda teoreticky vyplýva, že práve materialistický a konzumný spôsob života, naozaj vedie k postupnému zániku myslenia, zdravého uvažovania, kedy, ako hovorí jedno vtipné príslovie, keď spojíš teóriu s praxou, v jednom prípade všetko vieš, ale nič nefunguje, v druhom prípade všetko funguje, ale nikto nevie prečo, pričom konečný výsledok bude spočívať v tom, že nič nebude fungovať, a nikto nebude vedieť prečo. Možno to vyznie komplikovane, ale v mnohom pravdivo, čo sa ukáže neskoršie v praxi.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár